Rozpor medzi materializmom a idealizmom je fascinujúci ale sám o sebe márny. Mäso je pre osobu bránou do fyzického sveta, aj do sveta ideí. Osoba je definovateľná vonkajškom do miery, do akej sa nechá definovať (aj rozdiel medzi subjektom a objektom je pochybný- ale načo o tom mám písať?). Nie je otázne, či idea existuje. Je myslená, pochopená. Existuje. Mäso ju prejaví na fyzický svet. Fyzický svet sa cez mäso projektuje na ideu. Ak je idea obsiahnutá v matérii, neznamená to, že idea nejestvuje. Zotázňuje to samotný pohľad na konflikt a dojem, že jestvujú póly. Materializmus nevylučuje idealizmus. Oboje- zdanlivo nedotknuteľné- sa k sebe vzájomne blíži. Tvorí funkčný celok. S hrôzou občas zisťujem, že nutnou súčasťou tohoto celku je konflikt. Nie medzi pólmi- póly sú ilúziou. Dôležitý je konflikt medzi pohľadmi subjektu na seba.
Niekedy by som si rád odrezal jednu ruku, nohu, zapchal si nosnú dierku a oslepil si jedno oko, vrazil kliniec do jedného ucha. Bolo by to však zbytočné. Polovičky by neprestali existovať. Konflikt by zotrval. Fantazma polarity by pretrvala. Miesto toho odrezávam konflikt. Odrezávam dualitu. S radosťou. S vášňou.
Po odrezaní však precitnem do sveta, ktorý nie je akceptabilne popísaný. Zrádza samotná "logika" jazyka. Jeho chyby. Dualita je vpálená ako znamenie do mäsa. Nie je však pravdivá. Nie je ani definitívna.
Premýšľam, aké diela by osoba dokázala vytvoriť, keby nebojovala proti vlastnej jednote na všetkých mysliteľných úrovniach. Pravdepdobne čokoľvek.
Jung vo svojej knihe Psychológia a Alchýmia píše, že experimentátor v alchýmii projektuje svoje vnútorné pochody na hmotu. Netuší, že tieto pochody nesúvisia s hmotou samotnou do takej miery, ako s jeho vnútorným rozpoložením: ergo experimentuje de facto sám na sebe. Sú históriou sa ťahajúce konflikty vo vedách a filozofiách súbojmi validných argumentačných línií, alebo je konflikt spôsobom sebapoznania argumentujúcich? Je stĺp konfliktu referenčnou osou poznávania? Chrbticou vedy? Najneskôr, kým sa zlomí...
Sledujem pravicu a ľavicu a je mi smiešno.
Sledujem právny pozitivizmus a naturalizmus a je mi smiešno.
Sledujem materializmus a idealizmus a je mi smiešno.
Sledujem dobro a zlo a je mi smiešno.
Cítim bolesť a potešenie a smejem sa svojmu telu.
Napokon všetko zhltne Priepasť:
Strach vedcov, šialenstvá abrahámskych a iných náboženstiev, ľudskú posadnutosť potešením aj človeka ako takého...
Semper fidelis,
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
6. 4.apríla 2013 22:07
jednota musí byť, inak by úzkosť pohltila celé ľudstvo v priepasti evolučných dejín už dávno.
Napíš svoj komentár