A rany miest, krvavé a otvorené, vylievajú melanchóliu na zvyšok sveta, kým sa melanchólia zmení v mestá a žiaden zvyšok nebude.
Chodíš tvárou k chodníku a večnej šedi betónu, ktorý si sa naučil milovať. Na oživenie vyzerajú stavby inak. Skutočne niet úniku, až si uvedomíš, že príroda nie je iná, že je vyjadrená tými abstraktnými rovnými a krivými tvarmi s chybami, pravdami, sklom, železom, káblami, signálmi a nárekmi.
Vitaj v útrobách ekonomiky a society, ktorá neprestajne trávi tvoju dušu, snažiac sa vyždímať každý kúsok energie, ktorý si jej schopný poskytnúť. Steny jej nehmatateľného žalúdka ťa prestupujú a obopínajú a vypĺňajú. Pozri na ten obal od jogurtu a morbídnu krásu jeho hliníkovej pokrievky. Odkiaľ prišla a kam pôjde je v tomto bode absolútne irelevantné. Je tu pred tebou ako čistota dojmu. Skonzumuješ jogurt, vyhodíš obal a vyhodíš samotnú plastovú lyžičku, ktorou si ho konzumoval. Až sa stratí v odpadovom systéme a jogurt sa stratí v tebe, mohol byť pokojne snom. Poznal by si rozdiel? Nejestvuje dôkaz o jeho existencii. Ten prístroj, čo si kupoval za tisíc eur mal zlomené sklo. Dal si ho usmievavým ľuďom, počkal týždeň a... sklo je celé. Bol ten týždeň bez neho skutočný? Si zlomený, alebo dokonalý, keď začneš to celé žiť a pociťovať ako skutočnosť?
Napokon však skutočnosť nikdy nejestovala.
Letenka je len papier, ktorý nesie informáciu, ktorá ti povoľuje prejsť oblohou z miesta A do miesta B. Na hotel sa dostaneš autobusovou linkou z letiska. Nespomenieš si ani kde si bol, ani prečo si tam bol. Tvoja povaha je prasklinou na skle mobilu. Máš ju, kým usmievaví ľudia nevyčarujú nový prístroj, po tom, ako prasklina vadila.
Nejestvuje iná ako totalitná spoločnosť. Totalita je viac ako úplnosť či suma. Je to viac ako ich spojenie, pretože vec, a tým viac slovo je viac než sumou jeho súčastí. Na to množina zabúda. Nie je otázkou, či žiješ v totalite... čoho totalitou je? Čím je jej totalita? Nehovor mi teraz o morálke. Ak máš prehovoriť radšej mlč. Pozri na jogurt. Zjedz ho. Aj hovno čo z teba potom vyjde nebudeš cítiť, prekryje ho až na nutné reziduum vôňa borovíc, rozliehajúca sa zo záchoda. Hovno bude len snom a ty si bol v porcelánovom lese. Alebo kdekoľvek inde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár