Tragédia osôb, žijúcich vo svete, o ktorom nemajú mnoho pochybností tkvie v skutočnej krehkosti stavu v ktorom sa tento svet nachádza. Pokiaľ myseľ, ktorá nechce vidieť zmenu, zmenu nepostrehne, okolie sa mení.
Pre zdanie stability sa musí myseľ prispôsobovať: Aktívne ignorovať všetko, čo by ju mohlo zneistiť, až sa z toho stane modus operandi a myseľ skutočne vidí to, čo chce vidieť. Realita je konceptuálna. Aj empirická skúsenosť je koncept- spracovaný vnímajúcim. Vnímané a pochopené sú umelo oddeľované kategórie. Pochopenie je súčasťou vnímania. Bytostne ho dotvára.
Hranica medzi vnímaním a chápaním je pri najväčšej zhovievavosti k racionalistom a empirikom zahmlená.
Preto- realita inak pochopená na fundamentálnej úrovni je inak vnímaná. Objekty a deje nie sú absolútna mimo mysle vnímajúceho. Sú to koncepty.
Ak je spôsob, ako sa vnímaním priblížiť skutočnejšej povahe deja či objektu, je potrebné odrezať čo najviac prekoncepcií, ktoré realitu fixujú do konkrétnej podoby. Naučiť sa odlíšiť vlastnú vôľu od stavu vecí a následne nájsť efektívnejšie spôsoby (na základe vernejších koncepcií toho, čo daná realita je) svoju vôľu na daný priestor aplikovať.
Neide pri tom o filozofické cvičenie. Čím jednoduchšie sa naučíš svet vnímať, tým ľahšie sa naučíš činiť presne to, čo máš. Efektívne a bez zdržania. Tým jednoduchšie vieš kriticky zhodnotiť cestu za cieľom a zámer samotný...
Na teraz dosť.
Semper fidelis
Zerum Unus
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
santoris
10. 4.apríla 2013 17:56
podľa mňa je to geniálne!
2
málokedy sa odhodlám niečo od teba otvoriť a prečítať (lebo obvykle sa mi to vstrebáva dosť ťažko, v tejto oblasti si o hodný kus nado mnou), ale keď sa mi to podarí, tak je to obvykle niečo čo ako by mi hovoril/radil vesmír. vďaka
3
Už po prečítaní učiva na písomku z nemeckeho klasického idealizmu som mala dosť, toto ma odrovnalo
5
skvelé..len si prosím ťa zmeň to pozadie po jednom odseku som to vzdala a okopírovala do wordu aby som si to mohla prečítať
6
"skutočnejšia povaha deja či objektu" neexistuje.
deskriptívna fenomenológia pána Husserla, ktorú popisuješ, je síce fajn na papieri, ale v našich subjektívnych realitách nebude nikdy dotiahnutá do dokonalosti v aplikovateľnosti, už len preto, že eidos alebo aj "Wesen" je závislé od kultúrnych a sociálnych konceptov, ktorých sa nezbavíme my ľudia nikdy.
kritické myslenie nad potenciálnymi kauzalitami a koreláciamia diania, áno. môžeme sa snažiť, ale nezabúdaj, že každý popis reality je hodnotenie a de facto konštitúcia vlastnej projekcie do výslednej danej predmetnej skúsenosti.
deskriptívna fenomenológia pána Husserla, ktorú popisuješ, je síce fajn na papieri, ale v našich subjektívnych realitách nebude nikdy dotiahnutá do dokonalosti v aplikovateľnosti, už len preto, že eidos alebo aj "Wesen" je závislé od kultúrnych a sociálnych konceptov, ktorých sa nezbavíme my ľudia nikdy.
kritické myslenie nad potenciálnymi kauzalitami a koreláciamia diania, áno. môžeme sa snažiť, ale nezabúdaj, že každý popis reality je hodnotenie a de facto konštitúcia vlastnej projekcie do výslednej danej predmetnej skúsenosti.
7
@phantasia
Nehovorím o skutočnej, ale skutočnejšej. Je to podstatné. Nemyslím si, že je niečo konkrétne skutočné. Môžeš sa dopracovať k niečomu bližšie k základnej realite "existuje" (bez vlastností) tým, že odrezávaš to, čo rozpoznáš ako prostrednícke pojmy a predsudky, ktoré ťa fixujú v konkrétnom obraze miesto toho, aby sa tvoje vnímanie menilo, čo najflexibilnejšie, so zmenami okolia. Tým netvrdím, že sa dokážeš dostať k objektivite (jej nemožnosť je daná už tým, že si akýsi subjekt), tvrdím však, že dokáźeš získať nadhľad nad subjektívnejšími sférami. Takpovediac výhodu v naplnení cieľov. Nehovorím o fenomenológii (Giorgiho, či Husselovej). Považujem poznanie za podstatné, ale len za podstatný nástroj k cieľom. To, čo popisujem nefunguje len na papieri. Mal som x situácií, keď mi zasahovala do myslenia fixná predstava. Potreboval som sa od nej vtedy odrezať, inak by som zaplatil uskutočnením zámeru. Nefunguje to len na papieri.
Proces odrezávania sa nie je nikdy zakončený a nemôže byť... Ten proces nie je korunovaný objektivitou... je korunovaný výsledkami.
Nehovorím o skutočnej, ale skutočnejšej. Je to podstatné. Nemyslím si, že je niečo konkrétne skutočné. Môžeš sa dopracovať k niečomu bližšie k základnej realite "existuje" (bez vlastností) tým, že odrezávaš to, čo rozpoznáš ako prostrednícke pojmy a predsudky, ktoré ťa fixujú v konkrétnom obraze miesto toho, aby sa tvoje vnímanie menilo, čo najflexibilnejšie, so zmenami okolia. Tým netvrdím, že sa dokážeš dostať k objektivite (jej nemožnosť je daná už tým, že si akýsi subjekt), tvrdím však, že dokáźeš získať nadhľad nad subjektívnejšími sférami. Takpovediac výhodu v naplnení cieľov. Nehovorím o fenomenológii (Giorgiho, či Husselovej). Považujem poznanie za podstatné, ale len za podstatný nástroj k cieľom. To, čo popisujem nefunguje len na papieri. Mal som x situácií, keď mi zasahovala do myslenia fixná predstava. Potreboval som sa od nej vtedy odrezať, inak by som zaplatil uskutočnením zámeru. Nefunguje to len na papieri.
Proces odrezávania sa nie je nikdy zakončený a nemôže byť... Ten proces nie je korunovaný objektivitou... je korunovaný výsledkami.
8
okej, fajn by bolo, keby existovali konkrétne metódy, ako sa odosobniť od štrukturovaného a fokusovaného myslenia, ktoré zahlcuje videnie širších súvislostí a v určitých prípadoch aj divergentné výsledky (čo považujem za synonymum odrezať), okrem osvedčených typických rád - odstup časový, racionalizovať, eradikovať emócie a projekcie, lebo spojenie odrezať fixné predstavy je príliš abstraktné na realizáciu... hm?
Napíš svoj komentár