Milá Dolores,
rád by som prikázal krvi, nech vychladne. Prirodzene nemám na mysli chlad, ktorý cítiš, keď sa dotkneš zaroseného džbánu s vodou - absenciu tepla. Mám na mysli ten chlad, ktorý utíši rev zvierat, rozliehajúci sa odniekiaľ z hlbín na okraji toho, čo si ochotná nazývať racionálnym.
Poznáš ma Dolores, som bytosť, ktorá často býva na hranici a často musí bojovať smerom dovnútra aj keď úskoky nepriateľov zvonku utíchnu. Tak cítim hnev, keď sa chcem len nonšalantne pousmiať, pobozkám, keď chcem len pohladiť, a neviem kontrolovať odpor, keď kráča iný v mdlom svete neaktivity, ktorý zvyknú tí živí volať harmóniou.
Chcel by som chcieť chcieť prikázať krvi, nech vychladne, obávam sa však, že moja krv nie je príčinou môjho údelu. Obávam sa, že nechcem návrat do mdla a tá horúčava sa mi stala základným počasím.
Kedysi si mi povedala, keď si pila to sladké víno s vodou, ktoré som ti naviac obohatil medom, a uprela si zrak na tuláka, teperiaceho sa po ulici, že nie je zlomený svojou pozíciou v rebríčku ľudí, ale tým, že mu ani jeho krok na hranici nenapovedal, že to v čom žije nie je skutočná bieda. Je priviazaný na predstavy sveta, do ktorého nepatrí, hodnotiaci sa z jeho hľadiska, a súc zborený falošnou sebareflexiou očami cudzích sa stal dobrovoľne biednym. "Áno," povedal som ti a usmial som sa do vlastného prázdneho pohára "máš pravdu. Veď žobravý mních nie je biedny, keď je bohatší od tých, čo mu blahosklonne prispievajú." "Nie každý žobravý mních," odvetila si "ale v zásade rozumieš, čo som mojou úvahou mienila."
Tak je moja krv horúca, tak ako je orol nemotorný, keď ho vidí svet, ktorý pozná len krok. Lež akonáhle sa vznesie k oblakom, slabé oči ho nevidia a je mimo pojmu motornosti tých, čo sú odsúdení na chôdzu na zemi. Moja krv je zohriatá svetom, v ktorom žijem v skutočnosti, a ja som sa nenechal spraviť žobrákom.
Viem, že mi nikdy neodpíšeš milá Dolores, vedz však, že sa teším na tvoj návrat, ktorý sa nikdy neudeje. Dúfam, že si šťastná so svojim mužom, a že mu nevadí teplota tvojej krvi. Až raz narazíme ako dve rodiny dobré víno, budeme pokračovať v rozhovore načŕtnutom týmto listom. To sa však nikdy neudeje a mne neostáva nič len pozdrav.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
phantasia
21. 6.júna 2013 19:28
orlí let je krajší, ako akákoľvek chôdza, či beh. a opäť skvelý blog, Dolorez musí byť rada
Napíš svoj komentár