Milá Dolores,

kedysi si mi vravela o práci, a aká je ťažká. Ja som sa ti len vysmial a povedal som, že je to len hra. Že si nikdy nevyšla z škôlky. Nerozumela si a ja som načal inú tému. Obávam sa, že som, v snahe Ti nepriniesť utrpenie, schválne opomenul povedať Ti niečo, čo by možno zabolelo.

Dolores, nezazlievaj mi to. Neveril som, že by si to dlhodobo uniesla. Má to ten charakter informácie, ktorá vo vnútri zožiera, až kým po istej dobe neprídeš na to, že tam už niečo nie je. Zamyslela si sa nad tým, na čo je tá kopa papierov, ktoré každý deň ľudia vypisujú? Sú produktami ich práce. Tie GB na GB dát, ktoré vysielajú a prijímajú pri práci. Na čo sú všetky tie produkty v regáloch, každý zdanlivo iný... hektolitre na hektolitre šumivých nápojov, tony na tony mäsa, ktoré nikdy nikto nezje. Mrazené potraviny, čakajúce roky na ústa, ktoré neprichádzajú... Lieky na potenciu, kurzy etikety na .mp3, bankové produkty, ktorým nerozumejú ani ľudia, ktorí ich predávajú, šaty, topánky, spodná bielizeň, ktorá je de nouveau módnym doplnkom... gýčové šperky za tisíce... čomu to slúži?

Poskytujú produkty, ktoré sa kupujú väčšinou, len aby sa kupovali. Sú kupované ľuďmi, ktorí existujú len aby existovali. Rast populácie preukazuje schopnosť hospodárstva. Ich kúpyschopnosť je ich bohatstvom. Kvantita vecí, ktoré vlastnia je ich majetkom. Existujú len aby niečo preukázali. Maximalizácia kvantity a kvantifikovanej kvality je najvyšším dôkazom správnosti systému. Objem dát, ktoré vydávajú ich intelektuálnym dedičstvom. Je vek duality predaja a utility. Je vek duality peňazí a ekonomiky. Predaj má svoj záujem a je nadradený utilite. Je dušou výmeny a utilita vetchým telom. Peniaze stoja nad ekonómikou. Sú dušou hospodárstva, a telo mrie.

Nie sme svätcami tohoto kapitalistického raja, kde účtovná realita dominuje fyzickej. Všetci jednotlivo si sledujú svoje záujmy. Niet jedného proroka. Prorokom je ekonómia. Niet jedného martýra- optimalizovali sme rozloženie svojho utrpenia. Tak trpí každý, ale niekto má sny o peniazoch a dostatku a povznášajú ho z biedy - niekomu v prebytku došli sny, ktoré by sa neplnili a sníva o ľahkosti chudoby. A za falošných bohov staroveku a stredoveku sme si dosadili ignorovaného, ale prevalentného boha neviditeľnej ruky.

Nadáva sa a vraví, že "to nie je dobré", že "chceme niečo iné"... avšak toto je i vekom duality človeka a nutnosti. Svet je presne taký, aký chceme, aby bol. A väčšina dvojnohých bytostí, ktoré sa sami nazývajú ľuďmi ani nevie chcieť. Ich chcenie je prispôsobené... ponuke.

Vitaj v raji Dolores. Dúfalo sa v niečo iné, ale ubezpečujem Ťa, že je to skutočný raj. Nikomu Tvoju prácu netreba. Robíš ju pre ľudí, ktorí existujú aby existovali a nepotrebovali by ju, ani keby boli potrební... nechcú ju, len je im povedané, čo majú chcieť a keby ju chceli, museli by byť šialení. Väčšina, ako sa vraví, je jednoducho do počtu.

Milá Dolores, nerozumej mi zle. Si pre mňa dôležitá. Ty však nie si produkt, neviem to kvantifikovať a v neposlednom rade: moja náklonnosť nepozná cenu.

Semper fidelis,

Zerum Unus

 Blog
Komentuj
 fotka
owad  2. 7. 2013 10:03
Séria s Dolores je akási plnšia ako ostatné texty. Veľmi podnetná.
 fotka
burn  2. 7. 2013 10:54
"moja naklonnost nepozna cenu" - tesive a vzacne. z ostatneho mi prislo skor smutno.
 fotka
piotra  2. 7. 2013 13:17
ajaj, len nezačni písať o pohyboch krivky ponuky a dopytu. pekne prosím.

inak listy Dolores sú aj mne milé.
Napíš svoj komentár