Počujem šum. Občas náznaky hlasov. Nepatriado hudby.
Snažím sa nezatvárať oči. Nezaspať...v pozadí mi ztabletu hrá rezká skladba z japonskej alternatívnej elektronickej produkcie. Laptop odpovedá klasickou hudbou... Proko... Prokofiev? Rachmaninov? Neviem.
Otvoril som všetky dvere na skrinkách. Rohy dvierok presekávajú priestor... Som v číselnej osi. Dvihnem obe ruky. Snažím sa do dlane uchopiť úsečku. Musím sa stočiť do kĺbka. Nechcem cítiť zimu... Kiež by si...kiež by...
Tretia skladba...echo druhej ešte v hlave. Každa necháva stopu vmozgu...ako jedovatý slimák... A som v disharmónii. Na ulici zvukov. V zúfalosti roztvorím ústa dokorán.., vydám tichý piskľavý zvuk... Potom sa zasmejem. Smejem nahlas. Hystericky. A je len smiech...tma...polámané čiary číselnej osi...
A ty.
A ty.
A ty.
A ty.
Znesieš sa zo stropu, ako spiatočný kamerový záber medúzy... Ovešaná závojmi...
Pohladíš mi čelo.
Pžehnávaš spánkom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár