Mal pocit, že jej nohy sú pilier, na ktorom teraz stojí celý svet. Stekala po nich vlažná voda sprchy a boli čerstvo oholené a hladké. Sedel v menšej sprche a ona tam len tak stála a hladkala mu mokré vlasy, pokiaľ sa jej on čelom opieral o kolená a nechal neistoty stekať spolu s vodou potrubím.
Na druhé ráno sa naraňajkovali, milovali, obliekli a šli.
Po ceste si predstavoval motýle s ľudskými trupmi, ako zo striech sledujú jeho kroky. Z krídel im padal pestrofarebný prach. Mesto však prehltlo farebné predstavy a prehlušilo jemný ženský spev, doliehajúci odniekiaľ z diaľky zvukom trúby áut a uponáhľaným ťukaním opätkov o chodník.
Pomyslel si na príbeh, čo mu vravela prastará mať pár dní pred jej smrťou. Bol rozkúskovaný, pretože jej myseľ sa rozpadala. Hovorila o židovi, ktorý zveril pred vojnou pílu svojmu kamarátovi. Po vojne sa ho kamarát opýtal: "Ale aká píla?" Potom vravela, že odkedy je slepá, počuje občas džavot detí, a vídava anjelov. V rakve pôsobila ako inventár domu smútku. Vosková figurína. Pôsobila ako svoja vlastná busta, až kým sa nadobro rakva nezaklapla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár