Nejestvuje čas, keď by nebolo vhodné ničiť, ale perpetuálna tvorba je nevyhnutná.
Ničením sa ukazujú voľné komponenty, či priestor pre tvorbu.
Čo si počať s prázdnym beztvarým vesmírom svojho okolitého a vnútorného sveta, keď mám záujem o ďalšie naplnenie, ale nemám záujem o opätovné preplnenie?
Nemám záujem o opätovný pád do víru falošných objektivizácií jednotlivostí, opätovne sa priviazať na vlastné mäso, či kosti, či identitu viac ako je nutné.
V poslednej dobe som po dlhom čase našiel domov, aj keď ide skôr o okolnosti a osobu, ako o miesto.
Nejestvuje žiadna istota, ale vždy sa domov vraciam s teplom v hrudníku a s vedomím, že je to o to vzácnejšie, o čo je všetko menej isté.
Nejestvuje nič také, ako právo na čokoľvek z našich želaní či predstáv a jestvuje len osud, ktorý si vlastnou vôľou vysnívame a vydobyjeme. Či je celý vesmír prázdno predestinovaný, alebo úplne náhodný je nepodstatnou otázkou. Pýtam sa skôr:
"Čím je moja vôľa v sfére v ktorej je schopná pôsobiť a pôsobí všade, kde dokáže?"
Niekedy je však mojou vôľou popustiť stis okolo segmentu sveta, ktorý milujem, aby som sa naň mohol pozerať, ako tancuje okolitým priestorom, roztopašne ako bludička a je samým sebou, nie tvarom daným mojej predstave.
Čo teda tvorím perpetuálnou tvorbou nie je niekedy len otázkou mojej vlastnej vôle... je však vecou mojej vôle, že som to s radosťou dopustil.
A necítim sa tak osamelo.
Semper fidelis.
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár