Bol si tu. Tento tieň... známy... pripadá... poznám (...?)...
...pripadá...
Bol si tu... Poznám. Nevidím prvý krát... v chronológii...
(...ale čo je čas?)
Tieto boje si zvádzal. Čelil si týmto démonom. Prelieval ich krv...
Žijú?
Vždy budú v obraze bez času... Už viem na čo potrebujú čas... Aby sa chránili pred tým, čo je minulé. Je to koberec.
Má ukrývať neporiadok...
Bol si tu! Rozpamätaj si, aký to bol pocit. Rozpamätaj, necíť to bezprostredne lebo...
...lebo...
Všetko naraz...
...naraz...
(Všetko naraz.)
Kolísanie upokojuje. Už ako dieťa s tou nízkokalorickou verziou mozgu.... cítil si pokoj v kolísaní...
Čokoľvek prišlo... odišlo...
...VŠETKO SÚCNO ZANIKLO...
...neostalo...
Čo sa zlomilo, že sa to zmenilo a ty vidíš toľko vecí naraz?
Tváre, aké boli, budú... (jedno veľké JE)
JE!
ako rozsudok... jediný možný výstup... jediná možná príčina...
jediná skutočnosť... fenomén...
A teplé milosrdenstvo fikcií smrtí na horizonte. Momenty, ktoré režú moment za momentom a umožňujú na nich pozerať v sklíčku.
Ruka je tisícom rúk.
Myšlienka na deštrukciu je výbušninou, ktorá ešte nebola vynájdená...
(Raz niekto bude vedieť ničiť galaxie... Z milosrdenstva v prezlečení za smútok...)
Ten spisovateľ... aké je jeho meno? Je mŕtvy... (heh) hovoril, že... realita je to, čo zostane, keď v to prestaneš veriť...
Realita nejestvuje.
Až na jednu. A všetci ju cítia... Je traumatizujúce pomyslieť...
Zakryme to kobercami... záclonami... šatami... plagátmi... obrazmi...
(všetko len nie stena... pôdorys... štvorec... bod...
BOD... JE... JE!)
Sartre a... Existencia pred esenciou... a Darwin... v čase... zvieratá na iné... a dogmatizované zvrhlosti... ikony... Všetko plynie... a Aristoteles snažiaci sa o logiku... Archimedes vo vani (plnej krvi)... Marx dáva do ruky zlaté kladivá... kosáky režú krky... (neviditeľnou rukou)...
Kruh.
Špirála.
BOD... JE... a všetko čo nie je...
nula...
jedna...
nula...
jedna...
(dieťa sa upokojilo...)
Semper fidelis
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár