Väzenie (e^{i \pi}+1=0)

Jestvuje väzenie. Je postavené na spomienke, ktorá už zomrela. Vo večnom statickom záhrobí.

Steny sa nikdy nerozpadnú.

Stálo tisíce životov dostať hmotu z perpetuálneho vesmíru do tejto sféry bytia. Krvavé útrapné metodické obete. Slúžili ako dvere ku smrti. Každé dvere: Jeden život. Žiadna tehla, čo sem bola prenesená, sa nerozpadne. Nemali ich sem priniesť. Nemali nás sem priniesť: Tu, na miesto, ktoré nikdy nepatrilo našim očiam. Tu, do zrnka pôdorysu sveta, ktorý sa nikdy nemal meniť.

Jeden mŕtvy moment- jeho zdanie, premenené pamäťou- v jednom momente meniacej sa pamäte. Niet krehkejšej veci v tečúcom čase. To však dokazuje len iluzórnosť jeho toku. Niet ničoho pevnejšieho, ako to, čo stojí na hranici ničoho.

Všetko je sväté, len kým je zázrak pochopený.

Pochopenie je iným menom pre rozklad.

Myseľ vzišla odtiaľto. Alebo skôr zo sveta, podobného tomuto, len omnoho hlbšie v štruktúre večnosti. Zo sveta blízko Bodu: Blízko najčistejšej existencie. Jediného útvaru, ktorý bude aj po tom, ako hmly, ktorými je zvyšok existencie prehltne ničota. Práve paradoxný koncept ničoty (či Priepasti) spolodil princíp, ktorý nazývame myseľ. Čo uvidí, to mieni pochopiť, čo pochopí, to mieni pretvoriť do podôb, ktoré sa jej zdajú. Avšak podoby nie sú konkrétne, pretože sú len zdaním. Mieni, a následne mení mienku. Chytá sa každého stebla zdanlivo pevného sveta vonku, ale ten sa rozpadáva a je jej cudzí. Odmieta prijať na dlhší čas jej vízie. Chytá sa vlastných snov, len aby ich poprela jej vlastná fluktuujúca prirodzenosť.

Myseľ všetko pochopí.

Čo pochopí, to pretvára do podôb vyjavených vnútrom.

Jej vnútro je v neustálom rozklade.

Pochopenie je iným menom pre rozklad.

Keď sa myseľ vrátila do statických svetov, stratila svojho jediného prirodzeného nepriateľa: Rozklad tela, ktoré obýva.

Mysle väzňov obývali večné telá. Čo malo byť trestom sa stalo ich apoteózou.

***

Je to jedna z mnohých eventualít skutočnosti. Veci, ktoré sa mohli stať, veci, ktoré sa stali v mysli, veci, ktoré sa stali, ktoré by boli bývali, ktoré sa môžu stať, ktoré sa stanú, a veci, ktoré sú pomenovateľné v časoch, ktoré nejestvujú v ľudskom jazyku a nie sú mysliteľné ľudským mozgom... Predstavy, sny, spomienky, kontext okamihov, každý okamih osobitne... všetko koexistuje a cez nexus myslí sa prelieva tenkými blanami reality.

Väzenie, o ktorom hovorím, nie je skutočné pre teba a zdanlivo ani pre mňa. Avšak naše mysle sú odrazom Priepasti, hltajúcej hmlu okolo Bodu. Neprikovaná ku hmote, by nepoznala rozdiel medzi predstavou skutočnosti a čímkoľvek iným: Všetko prestupuje, všetko konzumuje. Nediskriminuje.

Som tebou. Som sebou. Obaja sme väzňom väzenia, poskladaného z tehál, pre ktoré zomierali tisíce... Rozjímame nad svojim uväznením. Nad svojim človečenstvom. Naše pochopenie rozkladá našu vlastnú smrteľnosť i nesmrteľnosť.

Pretože pochopenie je iným menom pre rozklad.





Semper fidelis

Zerum Unus

PS: Smejem sa, keď si vyberám medzi kategóriou "príbehy skutočné" a "príbehy vymyslené".

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu