chcel by som ti nakresliť svoju dušu
nesmiem však veľa prezradiť
ťažia ma spomienky na Kaťušu
a čo tiene vedia rozdrviť
rád by som ťa videl na slobode
sňal z teba všetky krámy
v mojom bode na sprievode...
avšak nik čo by bol v bode s nami
navždy sami...
tuším tušíš to mlčanie
v jadre každého hlasného slova
nespýtaj sa raz znova...
možno odpoviem...
(na otázky, ktoré nikdy nevyslovíš)
a rád by som ťa videl na slobode
z papierových priestorov skladať... origami
v našom bode na sprievode
navždy sami...
navždy s nami
nie je to matkou všetkých želaní?
pripustíš si ho sekundu pred spaním
a zabudneš
:
(lebo dvojbodka je veršom sama o sebe)
"Želám si všetko a navždy."
"máš to mať..."
"...hneď ako sa..."
"...zobudíš."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár