dnes je dnes. cítim sa tak šťastne že mi je až mizerne.možno píšem a možno kreslím ale staále nechápem čo so mnou je. môže sa stať že mi je až tak dobre že mi je mizerne? viem možno je to len hlúpa puberťácka mysel ale už pochybujem keď vnútro vo mne vre kaoby so mnou čerti šili a ja neviem čo mám od samej radosti robiť. hmm ale to nie je ono. hľadám dáku chybu a nemôžem ju nájsť. dokonca mi nemá ani kto pomôcť. hľadám pomocnú ruku, ale nikde nie je? kde sú všetci priatelia, kde sú všetci tí čo mi hovori, môžeš mi zavolať kedy len to budeš potrebovať?

Kde sú? šibe mi? nie som ani chemicky vivedená z miery.. ale cítim sa uzavretá v temnote. a mám pocit že zabíjam samú seba. popri tom na samovraždu ani nemylím. čo to je vie niekto ten pocit opísa.? zažil to už vôbec niekto? mám pocit že som v tom sama. mám strach sama zo seba.

ja viem som cvok ale potrebujem niekomu povedať že mi je super až mi je s toho zle. alebo neviem či mi je tak zle že si myslím že mi je super. takéto stavy som ešte nikdy v živote nezažila a boli ma s toho moj vnútro nie som cintľavka nai niečo podobné, práve naopak som dosť silná osobnosť. a mňa ukladá do postele strach. mna zabíja strach samej seba. čím to je preboha?

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár