A tak len snívam, aké by to bolo nádherné jedného dňa od tohto všetkého utiecť. Tak prečo neprídeš a nevezmeš ma tam, kde je pokoj a ticho, nič, len láska a neha, žiadna bolesť ani sklamanie, nič - len ty a ja? Vraj som už dosť veľká na to, aby som dokázala vstať aj sama. Ale ja mám taký hrozný strach. A tak len čakám, ale na čo vlastne? Na deň, kedy poznám že už je dávno neskoro začínať žiť? Na deň keď budem mať šedivé vlasy a doma budem varovať choré vnúčatá? Nemyslím, že príde ten deň. Neviem si ani len predstaviť, aké by to mohlo byť, na sklonku života sa obzrieť dozadu a povedať si: Prečo som vtedy neodišla? Prečo som nemala dosť odvahy? ... A predsa stále len sedím a premýšľam. A dni ubiehajú, jedny Vianoce za druhými, a ja zisťujem, že pomaly sa ponáram do sveta dospelých, do sveta džungle, kde je všetko buď čierne alebo biele, bez náznakov odtieňov šedej. Nechcem vstúpiť do toho sveta plného nástrah a intríg. Dospelí nepremýšľajú nad tým, aké by to bolo, keby.... To len ja, v tomto veku, v neposlednej dobe. Vraj to nie je správne, lebo tie myšlienky nesú so sebou množstvo pochybností, a nechuť žiť.
Urobila som veľa chýb, viem. Kiežby sa dali všetky napraviť. Ale takto to v živote nechodí. Musíme ísť ďalej so všetkými spomienkami, čo ako trpko to znášame. Viem, je to ťažké, každé ráno vstávať s pocitom zlyhania. Ale som dosť silná na to, aby som žila ďalej a nevzdávala to, pretože nikdy nehovor nikdy, a ktovie čo prinesie slnko to ďalšie ráno...

 Blog
Komentuj
 fotka
pilulka  26. 12. 2009 18:27
Prečo sú tvoje úvahy v blogu také smutné?
 fotka
zufka444  27. 12. 2009 10:00
občas je človek smutný, občas veselý. a ja som tiež len človek. keď premýšľam nad smutnými vecami tak som smutná najbližšie keď sa stane niečo pekné tak sa pokúsim napísať niečo veselé, hm?
 fotka
antifunebracka  17. 10. 2010 16:51
vitaj v klube, ani ja nechcem dospiet
Napíš svoj komentár