Mám predstavu.

Mám predstavu. Už pár rokov, stále tú istú.

Sedím vedľa teba v starom typickom bezstrešnom Mustangu, je leto, bezcieľne a spontánne cestujeme, vietor vo vlasoch, slnečné okuliare, bezstarostný pocit. Hrá nám pohodová hudba, niečo na štýl pop-folk-country a ja nevím, nechce sa mi príliš škatuľkovať. Proste husličky, gitarka, hlas ktorý mi evokuje zarasteného uja odetého v oblečení hnedej alebo šedej farby. Pozerám sa na mihajúce sa klásky na poliach vôkol nás, slnko peče čéče, je nám stále do smiechu. Ani vlastne nevieme prečo, možno úpal, neriešime.

Pohladíš ma po nohách vyložených na palubnej doske, ja ti schmatnem ruku a začnem do nej robiť *pftpftpft* ] Brbleš že som ťa masívne oslintala, ale ja dobre viem že ma chceš len podpichovať furt!

Mmm pozriem sa do spätného zrkadla, vidím šťastnú babu – seba. Vzápätí sa ti začnem sťažovať, že mi spieklo tvár doružova a hlavne ten môj gruľovitý nosisko. Pozrieš na mňa, urobíš tzv. gesto „vzal som ti nos“ ako malému dieťaťu a povieš mi, že ťa to ani neprekvapuje, veď vždy som bola tvoj čuňík. Ja sa na teba len rezignovane usmejem, lebo je to pravda.

Aha jazero! Zastavíš. Ani ti nestihnem dopovedať, že chcem ostať na brehu, a už som prevesená cez tvoje rameno a bezmocne ťa búcham pästičkami do chrbta, nepomohli ani štyri kúsance do random miest po tvojom tele, na ktoré som dočiahla... a už som hodená do tej teplej chcanky zvanej okololežiace jazierko. Smeješ sa, že mi tie moje vlasiská budú schnúť ešte ďalšie 3 zimy, naoplátku do teba jemne hodím zelený chlpatý kameň, ktorý som našla keď som bola dole hlavou vo vode.
O chvíľku celí zmáčaní ležíme na briežku, keď ti zrazu schytím nohu a tvárim sa, že je to gitara na ktorej si vybrnkávam svoj obľúbený song. Neváhaš a zapojíš sa do môjho hudobného harašenia tým, že ma začneš štekliť, reku veď som tvoja harmonika [teda harzus] či có. Trochu zvláštne, ale nemám námietky. Možno aj preto, že sa neviem od smiechu ani nadýchnuť.

Po tomto mierne aktívnom oddychu ideme ďalej, minúty ubiehajú, začne hrať veselšia a rýchlejšia pesnička, šlapneš na plyn,... ci pana jak fúka! Nenormááálne, perfektne... ] Dám ruky dohora a snažím sa chytiť vzduch, ktorý mi plynie cez prsty takou rýchlosťou ako čas strávený s tebou.
So súcitným tónom v hlase mi hneď vysvetľuješ, že sa vzduch chytiť nedá. Prestanem s tým a začnem robiť na teba ksichty. Áno presne, moju grimaso-hru Vždy keď sa na mňa pozrieš, rýchlo sa zatvárim nenápadne ako kameň na dne Mariánskej priekopy. Povieš, že aj tak všetko vidíš a že so ksichtom alá „tučné americké dieťa“ som krajšia. Si lichotník od prírody.

Zrazu som dostala chuť sa ti stratiť v jednom z polí, ktoré sú všade naokolo. Ešte si ani úplne nezastavil, už vyskakujem z auta a utekám ti. Bežíš za mnou a podávaš dôveryhodný herecký výkon, že tam nesmiem ísť, že sa ti už nikdy nevrátim a že kto ťa potom bude kúsať do päty na pravej nohe ] Dobehneš ma, odtrhneš jednu ešte nezrelú kukuricu a začneš ma s ňou srandovne vyzývať na súboj.
Navonok ťa veľmi ignorujem, lebo sa stále snažím splynúť s kukuričným davom a ty si z toho trochu smutný. Vovnútri je však celé moje „ja“ vďačné, že som stretla takého blázna ako si ty a môžem s tebou zdieľať svoj krátky život.

... takto si to ideme až do večera, zajtra znovu. Páči sa mi to. Snívanie je super.



Raz to dáme.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

50 komentov k blogu