vlastne som to kdesi v strede kolobehu tých dní už aj prestala počítať.
vymazané číslo,smsky, fotky,videa...
presunutý nábytok v izbe,
dobre skryté veci od teba,
aby mi ťa už nič nikdy nepripomenulo..
také naivné predstavy a zrazu sa ocitám na mieste, kde si ty, keď nás už od seba neoddeľovali kilometre ale len pár múrov,len pár domov, keď zase vidím váš dom, vaše auto...tie kopce,po ktorých sme behali,so psom,ktorého som sa síce bála, no ten strach mi stál za tú prechádzku s tebou ... a prisahala by som,že to bolo niekedy pred týždňom...keď bolo vonku tiež tak pekne,ako dnes.Dnes,keď som to všetko zase videla...
zdalo sa mi,ako keby odvtedy neubehol žiadny čas, nejak som zabudla na všetky tie dni,týždne a aj mesiace bez teba a zdalo sa mi,že prešlo pár dní, keď sme od seba boli odlúčení,že zrazu odniekiaľ pribehneš, usmeješ sa a ja budem vedieť,že mi ten pocit vidieť ťa za to stojí...
zajtra bude všetko v poriadku,znovu nabehnem na ten vlak všedných dní a prívalom povinností zabudnem snívať a spomínať, no dnes...
dnes mi ešte chýbaš....
"this is the way that we love,
like its forever,
then live the rest of our life,
but not together..."
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Vystihla si to celkom presne,dala som 5*,čítam to už tretíkrát a vždy sa v tom nájdem,len je mi akosi smutno...
Napíš svoj komentár
a ani sa mi nechce verit ze uz ubehlo tolko casu odvtedy