Ako som už raz začala ležím doma večer pod otvoreným oknom a pozerám sa na hviezdy. Zrazu niekto zapíska a ja z ležiacej polohy do sataciej vyletím ako blesk. Pozriem dole a nik len ten blbý sused a jeho nepriemny hlas a už som si myslela, že mi niekto prišiel zaspievať pod okienko. Môžem si každý večer ležať pod oknom a nikdy nikoho nik kto by ma ľúbil. Raz jedného dna ma moja „úžasná“ rodinka prinúti isť ne dovolenku k moru. Toľko tepla a ani najmenšiu chuť nemám na niečo takéto!! Však koho by bavilo len ležať na slnku alebo sa sama kúpať k mori. Po 8 hodinách cesty autom konečne vidím náš dom ktorý je hneď pri mori.(waw) Vybaľujem všetko čo mam a zrazu príde nejaké auto zo značkou DK (jeej) Ľudia z Oravy!!! kto by to povedal, že v jednom dome sa stretneme s ľuďmi ktorí sú z Oravy. Zrazu začne vystupovať stvor členná rodinka. Jeden chlapec asi 16 ročný jej ja žerem jeho vlasy(neodolám im).jeho brat kt. je o niečo mladší ale vyzerá byt vo veku môjho brata. Hneď ako sa obe rodinky vybalili sa aj zoznámili. Najprv samé sa začali baviť o nezmyselných veciach ale potom hrať pingpong . jeden sa usmieva na druhého. Hneď nám vznikne nápad v našich hlavičkách-makovičkách isť sa okúpať. Popri kúpaní si ma pritiahne k sebe a pobozká ma ja z toho trosku rozhodená a nie z dobrým svedomím (že náš niekto videl) radšej vyjdem von, s výhovorkou: „je mi zima“. Večerné pozvanie na prechádzku pravdaže primám a popri prechádzaní sa pri mori mu porozprávam o mojej záľube rátania hviezd. Napadane ho ľahnúť si na piesok a začať ich rátať spolu so mnou. Doteraz sme ich nezrátali a dúfam, že ani nezrátame aby sme boli spolu do konca ZIVOTA...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
yolis
30. 5.mája 2008 21:39
No tak konečne mám v tom jasno jak ste k sebe prišli
Napíš svoj komentár