Všetci sa pozerajú. Všetci sledujú každý váš pohyb, gesto, prejav, slovo. A hodnotia.
A vy pociťujete obrovskú zodpovednosť za každú sekundu, pretože práve robíte prvý dojem. Týchto prvých pár minút si ľudia zapamätajú a podľa toho vás zaradia. Strašne zväzujúce.
Ja sa tak cítim teraz. A snažím sa spraviť dojem slovami.
"O čom chcem písať?" kladiem si otázku.
Možno o všetkom. Možno to bude úprimná spoveď, srdcervúci denník, slzavý príbeh s happyendom.
Možno o ničom. Pár blábolov o tom, čo si myslím o svete, živote, láske, priateľoch.
Ďalšia otázka: " Zaujíma to niekoho?"
Možno budem písať poviedky. Príbehy o nej a o ňom, veľkej láske, pokosenom trávniku, troch deťoch a veľkom psovi.
Možno o nej bez neho, o ňom bez nej. O slzách, ranách, pomstách.
A budem v tom ja. Všade. V slovách, vetách, medzi riadkami.
Snažím sa robiť dojem a trochu sa mi potia dlane.
Predsa, možno je toto chvíľa, keď si ma zapamätáte...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár