¬-Čo je?- spýtala som sa ho a zastavila som vodu.
-Nič,- usmial sa na mňa.
-Tak prečo sa na mňa tak pozeráš?- utrela som si ruky.
-Ako?- spýtal sa stále s úsmevom na perách.
-Ja neviem. Tak... užasnuto,- nevedela som nájsť to správne slovo.
-Páčiš sa mi,- zasmial sa.
-Ešte stále?-
-A ešte dlho budeš,- povedal pokojne.
-Neviem, čo na mne vidíš,- zdvihla som obočie.
-Všetko. Si dokonalá. Teda dokonalá pre mňa,- vyhlásil samoľúbo.
-Dokonalá pre teba,- zahundrala som.
-No ešte aby si bola pre niekoho iného!-
-Veď nie,- vzdychla som si.
-Geri? Čo sa deje?- postavil sa a išiel smerom ku mne.
-Ale nič,- otočila som sa mu chrbtom.
-Geri,- položil mi na plece ruku a ja som si zase vzdychla.
V posledných dňoch naozaj často vzdychám.
-Geri, pozri sa na mňa,- otočil si ma tvárou k sebe.
V tvári sa mu zračila neistota.
-Hmmm?- pozrela som mu zmučene do očí.
-Čo sa deje? Nepáčiš sa mi takáto zachmúrená. Si takáto už druhý deň,-
-Druhý deň?- spýtala som sa prekvapene.
-Poznám ťa,- pozrel na mňa prísne.
-Rozmýšľala som...- začala som.
-Áno, a o čom?- pobádal ma.
-Vieš, ako si sa ma pýtal, či... či si ťa vezmem,- pozerala som do zeme.
Nemohla som sa mu pozrieť do očí, nechcela som sa mu pozrieť do očí, keď som vedela, čo mu idem povedať.
-Áno, stále to platí,- povedal vzrušene.
-Ja...no, vieš... neviem či je to dobrý nápad. Ja nemám rodičov a nemám nič. Ty si bohatý a... a...- zakoktala som sa.
-Mne je to jedno,- povedal podozrievavo.
-Ale MNE to nie je jedno,-
-Ja ťa neopustím!- skríkol.
-Ale ja ťa...-
-Geri, nie! To sa ani nepokúšaj spraviť! Ja by som sa zabil....nemal by som prečo žiť, keby si tu so mnou nebola! Počuješ?!- chytil ma za plecia.
-Ale to takto nejde,- začala som fňukať.
-Čo takto nejde?- prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
-Toto všetko, toto nie je rozprávka, ja neviem, čo tu robím,-
-Gertrúda, tebe šibe?- spýtal sa vážne.
-Nie, prečo?-
-Prečo nad týmto prosím ťa rozmýšľaš?- zazrel po mne.
-Nad čím?- zotrela som si slzy z očí, lebo sa mi rozmazával.
-Že....že sa ku mne nehodíš,- povedal nahnevane.
-Ja...no...ja len pozorujem okolie a nezapadám doň akosi,-
-Ty. Si. Hrozná,- zhlboka dýchal.
-Čo sa deje?- spýtala som sa ho ustarostene.
-Prekonávam infarkt,- pobral sa znovu si sadnúť.
Ostala som mlčky stáť.
-Prečo mi to robíš?- zložil si hlavu do dlaní.
-Chcem pre teba to najlepšie,- povedala som potichu.
-Smrť?- smutne sa zasmial.
-Nie,- sklonila som hlavu.
-Ty ma už nemiluješ?-
-Áno a veľmi,- pobrala som sa k nemu a kľakla som si na kolená.
-Prepáč,- zašepkala som.
-Geri, už mi to nikdy neurob, sľúbila si mi to,- pozrel zúfalo na mňa.
-Sľubujem,- prikývla som.
Zavimu zmizol z tváre trpiteľský výraz, no stále bol smutný. Čo som to spravila?
-Milujem ťa,- povedal mi a kľakol si ku mne.
-Aj ja teba,- zašepkala som mu do ucha.
Potom ma začal bozkávať. Nebolo to tak ako vždy. Teraz boli jeho bozky vážne a ruky rozvážne.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
pukynka_15
10. 1.januára 2010 12:32
taká smutná časť..
6
ja som sa na birdz zaregistrovala len nedávno, no tento tvoj príbeh ma veľmi chytil prečítala som všetky časti za dva dni, takže teraz bude ťažšie čakať na ďalší diel, ale teším sa je to super..
Napíš svoj komentár