Autobusový princ 89. diel

Zachvátila ma neskutočná panika. Musel som vstať a začať sa prechádzať, lebo by som to už nevydržal. Zabehol som znova do otcovej pracovne a vyhľadal novú fľašu. Dnes musím zájsť do mesta a kúpiť náhradný chľasť, hoci otec by si to asi sotva všimol. Poriadne som si odpil, aby som sa dal dokopy a paradoxne, aby som mohol triezvo uvažovať. Napísal som jej ďalšiu sms.

„Prosim“

Zvalil som sa na gauč a hypnotizoval mobil. Asi po hodine som to vzdal, zobral kľúče a bríle a zamkol za sebou dom. Šiel som do mesta.
Zajtra by sa mal vrátiť otec, uvažoval som. To zas bude. Počúvať tie jeho reči, že by som sa mal skonsolidovať. A jasné, že sa bude vypytovať aj na Gertrúdu, lebo si ju obľúbil. To je asi prvá baba, s ktorou som chodil a jemu sa aj pozdávala. Nečudujem sa mu, aj ja ju zbožňujem. Kvôli jej úsmevu by som sa zabil. Dnes som tomu nemohol uveriť, že mi sama od seba napísala. Takže zrejme jej nie som až taký ukradnutý. Alebo ma už dosť dobre pozná na to, aby vedela, čoho som schopný a bála sa o mňa. Nezniesla by pocit viny, že som si kvôli nej niečo spravil. A ja by som nezniesol pocit viny, že by sa kvôli tomu trápila. Už len preto som si nič neurobil. Teda, až na tých pár pohárikov. Ale to sa časom spraví.

Zabočil som do nejakého obchodu na námestí a pobral som sa rovno k regálom s alkoholom. Našiel som nejakú whisky a zobral som aj absinth. Pre prípad núdze. Pri pokladni sa na mňa staršia predavačka pozrela ponad okuliare a vypýtala si občiansky. Ja som sa šarmantne usmial a podal som jej ho. Zvraštila čelo a ja som dodal, že kupujem darček pre otca. Znovu na mňa pozrela a nablokovala mi to. Spokojne som vyšiel von s taškou, v ktorej štrngali o seba dve plné fľaše. Zamieril som rovno k nám domov, kde som nákup zložil a znovu som šiel do mesta. Tentokrát som šiel do Stodoly.

Pred sebou som mal absinth a pivo, a nedôverčivo som pozoroval okolie. Nikto známy, samé deti. Až na jednu, tá vyzerala na 18. Ryšavé kučeravé vlasy jej padali na plecia, zelené oči jej priam svietili a plné pery jej zakrývali rad bielych zubov, ktoré som spozoroval, keď sa zasmiala. Bola tam s ďalšími troma kamarátkami a popíjali nejaké vínko.
Raz za čas sa na mňa pozrela a rozpačito sa usmiala. Usmial som sa aj ja na ňu. Toto mi ešte ide, stačí jeden úsmev a dievča je na mäkko. Začínalo mi byť teplo a dobrá nálada vo mne stúpala. Zrejme to bolo tou kombináciou, čo som pil. Zavolal som k sebe čašníčku a objednal som ďalšieho panáka pre seba a pre ryšavku. Keď jej čašníčka doniesla pohárik pozrela najprv na ňu a potom na mňa. Zdvihla sa a podišla ku mne.

-Ahoj,- pozdravil som sa jej a milo som sa na ňu usmial.
Cítil som sa ako pedofil, bohvie koľko má rokov.
-Čauko, môžem si prisadnúť?- usmiala sa aj ona.
-Jasné, keď som ťa už pozval,-
-Vieš, preto som prišla. Ja nepijem,- povedala na ospravedlňujúco.
-Nie? A čo to tam popíjate?- spýtal som sa pobavene, čím som ju vyvádzal z rovnováhy.
-Kofolu. Teda aspoň ja,- vystrčila bradu.
-Tak potom sorry,- mykol som plecami.
-Inak ja som Xavier,- natiahol som k nej ruku.
-Ja som Lucia,- podali sme si ruky a ona sa vyrovnala.
Mala celkom pekný výstrih, kam mi zablúdili oči.
-Xavier...ty nie si....-
-Hej, primátorov syn. Hej, to som ja,- povedal som znudene.
-Často sem chodievaš?-
-Dnes som tu výnimočne. Radšej som na chate, kde ma nik nepozná, alebo potom v Irishi,- prehodil som konverzačným tónom.
-Zdalo sa mi, že som ťa tam zazrela,-
-Ja som ťa tam ešte nevidel,- priznal som sa.
-Ale zrejme som si nevšímal nikoho, keď som si nevšimol takú peknú babu,-
-Nechceš si prisadnúť k našemu stolu? Baby by ťa rady spoznali,- začervenala sa.
-Nuž, keď to baby chcú,- postavil som sa a pocítil som známy závrat.

Zaparkoval som medzi ostatné tri krásky. Nepamätám si ani ako sa volali, lebo oči som mal len pre Luciu. Niečím ma priťahovala a ja som nevedel čím. Asi po dvoch hodinách mi povedali, že ony už musia ísť a tak som sa zodvihol aj ja. Zaplatil som všetko, čo sme vypili a ony sa mi srdečne poďakovali. Potom sa diskrétne vzdialili a ja som s Luciou osamel.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu