Autobusový princ 98. diel

-Naozaj sa voláš Chuan?- spýtala som sa ho, keď sme šli do lesa po drevo.
-Nie si ty nejaká zvedavá?- vyfúkol dym, lebo opäť fajčil.
-Som žena, zaujíma ma to,- nedala som sa.
-Nie, tak ma volajú kamoši. A dávaj si pozor, lebo nemienim niesť aj teba, aj drevo. Takú pomoc som fakt nepotreboval,- povedal znudene.

Skoro som sa zošmykla z kmeňa, po ktorom som liezla, a on, hoci kráčal predomnou, si to všimol. Zahrešila som. Odzadu som videla, že sa usmieva.
-A ako sa voláš naozaj?- spýtala som sa ho, keď sa stále usmieval.
-Načo to chceš vedieť?- trošku zvážnel.
-Len tak,- mykla som plecom a zase som sa skoro strepala.

Preňho to bola hračka a ponáhľal sa, lenže ja s mojimi nohami, hoci sú dlhé, som mu nestačila a tak som robila obrovské kroky, aby som s ním udržala tempo.
-Miro,- prehodil ponad plece a zastal.
Zahasil cigaretu a otočil sa smerom ku mne. Ja som stála na obrovskom kmeni a zúfalo pozerala nadol.
-No, podaj mi ruku, nech ťa chytím, lebo sa tu fakt zabiješ,- natiahol ku mne pravicu.
-Ja nie som až taká nešikovná, ako si myslíš,- nadula som sa.
„Rozhodne nie som žiadna bárbi!“
-Veď vidím,- uškrnul sa na mňa.
-Nepoznáš terén, to preto,- doberal si ma a ja som tam len tak stála.
-No tak, podaj mi ruku,- zvážnel a ja som mu ju podala.
Poľahky ma chytil a pomohol mi dolu.
-Vďaka,- zašomrala som.
-Niet zač,- chvíľu zaváhal, ako keby mi chcel niečo povedať, no potom šiel zase dopredu.

-To s tým sexom si myslel vážne?- znovu som ho prenasledovala, aj s otázkami.
-Hej, nie je nič lepšie ako sex. No dobre. Možno cigaretka po,-
-Aha,-
-Si panna?- spýtal sa ma.
-Ehm, prosím?- zaskočil ma už len tým, že mi položil otázku, lebo doteraz nejavil žiadny záujem.
-Či si už s niekým spala,- zastal a otočil sa.
-No, hej, s mojím frajerom,- začervenala som sa, napriek tomu, že som sa snažila rozprávať, akoby to bola celkom normálna vec. Veď aj bola.
-Takže si zadaná,-
-Hej. A ty?- dostala som sa k nemu a vydýchavala som sa.
-Momentálne nie,- pozrel sa mi na hruď, ktorá sa mi divoko dvíhala.
-Môžem ťa pobozkať?- pozrel sa mi do očí a pristúpil ku mne.
-Som zadaná,- spravila som krok dozadu.
-Pýtal som sa ťa, či ťa môžem pobozkať,- znovu ku mne prikročil.
-Nie, lebo som zadaná,- narazila som na prekážku.
Strom.
-Čo oči nevidia, to srdce nebolí,- sklonil sa ku mne.
-Ale...- priložil svoje pery na moje.
Zavrela som oči a uvoľnila sa. Trvalo to len chvíľku. Krásnu chvíľku.

-A so mnou si nechcela nič mať. Že vraj si zadaná. Pokrytec,- zaznelo spoza Chuana.
Ten sa odstúpil a ja som uvidela Igora. Naštvane na nás pozeral a potom sa otočil na odchod.
-Žiarli- skonštatoval Chuan prosto.
-Čo? Prečo...prečo si to urobil?-
-Vari ťa trápi Igor?-
-Prečo si to urobil?- vykoľajene som naňho pozerala.
-Potrebovala si to,- vytiahol si z vrecka cigy a jednu si strčil do úst.
-Idiot! A prestaň už konečne fajčiť!- zúrivo som mu cigaretu vytrhla z úst a šmarila ju na zem.
Bola som nahnevaná. A hlavne preto, že mal pravdu. Potrebovala som to.

-Prečo po mne zazeráš?- spýtala som sa Igora.
-Nič,- odvrkol.
-Sere ťa to, čo sa stalo v lese?- nechcelo sa mi chodiť okolo horúcej kaše.
-Malo by ma to?-
-Nie, ale vyzerá to tak,-
-Prečo sa so mnou vlastne rozprávaš? Doteraz si ma ignorovala,- znovu zazrel.
-Ty naňho žiarliš?-
-Nežiarlim. Nemám prečo, keďže spolu nič nemáme,-
-Fajn,- zdvihla som sa.
-Ty si tak strašne sebecká!- vybuchol a aj on sa postavil.
Od zlosti som sa otočila k nemu, chytila ho za šiju a pritiahla k sebe. Vášnivo som ho pobozkala a následne aj odsotila.
-Už si spokojný? To bolo prvý aj posledný krát! Až teraz som sebecká!- zvrtla som sa a nechala ho tam stáť.

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu