Princezná Sofia, alebo pokus o poviedku na pokračko- 4. diel

-Tak, asi sa budeme musieť rozlúčiť,- prehovorila som. Stáli sme na hlavnom schodisku.
-Bohužiaľ,- neodpustil si Barnaby poznámku.
Pousmiala som sa a zberala som sa na odchod.
-A čo bude s tou pusou na dobrú noc?- opýtal sa.
-Ach, áno. Zabudla som na ňu,- zaklamala som mu. Dúfala som totiž, že si na ňu spomenie.
-Tak dobrú noc, madam,- povedal a naklonil sa ku mne. Jeho pery boli ako vždy teplé, jemné, úžasné a zároveň aj vášnivé.

-Dobrý večer. Hm, hm,- vytrhlo nás niečo z tej príjemnej činnosti.
Naše pery sa od seba nedobrovoľne odtrhli.
-Dobrý večer, vaše lordstvo,- prvý sa spamätal Barnaby a uklonil sa.
-Dobrý večer,- povedala som odmerane Chambertinovi.To on nás totiž vyrušil.
-Čože sa to tu deje?- spýtal sa posmešne.
-Nič, čo by sa malo diať?- odsekla som mu,- Lúčime sa.-
-Ale až tak dôverne?- neodpustil si Chambertin uštipačnú poznámku.
-Do toho vás nič,- zapojil sa do debaty Barnaby.
-Ale naopak, moji drahí. Myslím, že nášmu drahému kráľovi sa to nebude páčiť,-
-Opovážte sa ceknúť,- povedala som drzo.
-A ak áno, tak čo?-
-Môj otec vám aj tak nebude veriť. JA som jeho dcéra a VY ste len jeho POSKOK!- zvolala som.
-Pozor na rečičky, mladá dáma,- očervenel od zlosti Chambertin.
-Čo myslíte, komu bude veriť? Mne, jeho radcovi a pomocníkovi, alebo usopľanému decku?-
-Neurážajte princeznú Sofiu!- zvýšil hlas Barnaby.
-Vy radšej buďte ticho!- vyštekol nanňo Chambertin a vytiahol svoj meč. Ten sa nebezpečne zaleskol vo svetle. -Vy by ste tu nemali vôbec byť!-
-Barnaby,- zľakla som sa. Barnaby totiž uchopil svoj meč do pravej ruky.

To by continued

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu