odisla som v osmej triedy zo svojej starej sladkej zakladky,odisla som od ludi ktorych nenormalne looobim milujem ich boli sme hrozne dobry koektiv a mala som ich vsetkych hrozne rada tesila som sa na nich kazdy den do skoly som chodila koli nim a hrozne moc sme si spolu prezili, chlapci boli uzasni kamarati vsetci do jedneho, k niektorim som mala az prilis dobry vstach, moc sme si rozumeli,mali sme spolocne myslienkove pohody a hrozne vela sme sa nasmiali vzdy ked sme boli spolu,proste oni su nenahraditelni ludia
a teras chodim do vsivavej skoly,do ktorej ked som sla poznala som troch ludi,ostatni su tam fsetci nenormalne kockati cez prestavky sa s nimi da kecat tak akurat o ulohe z matiky alebo projekte zo slovenciny,alebo ani o tom nie,proste mam pocit ze s nimi nemam nic spolocne a kamarat mi vravi ze den co den chodim coraz znechutenejsia do skoly
je to tam ako psychologicky test,nik mi nerozumie kazdemu musim vysvetlovat ako som to myslela,viete si predtavit ako mi vsetci stari kamarati chibaju a chcem sa rozplakat ked vidim tych ludi s odlisnym zmyslom pre humor a je mi zle z tej skoly,prevdaze mam kamaratov aj tam ale mam pocit ze ich nepotrebujem a ze oni nepotebuju mna a mozno,teda pravdepodobne to tak aj je
a mne je to luto,oni mi vobec nedodavaju energiu oni mi ju odoberaju ako aj ucitelia ktori si myslia ze som sproste tuctove decko,pritom vsetci stari ucitelia si ma chvalili a mysleli to vazne,ked sa na mna dakto usmeje tak mi je na vracanie pretoze viem ze ten usmev neni uprimny a to vsetko mi tu energiu odobera,chodim zo skoly znicena, musim sa ucit,idem na trening a zasa sa len ucim a pritom stale pocuvam od byvalich spoluziakov veci,vtipy a humor ktorym rozumiem a schuti by som sa zasmiala s nimi
zatial co ja sa budim neodychnuta a nevyspata...boli ma to a kazdy mi vravi ze oni su uz minulost ze sa mam sustredit na novych ludi,ale ja NECHCEM nezaujmaju ma te kockate hlavy,proste pocuvam smutnu hudbu a nechcem zabudnut,prave naopak stale spominam na miliony sqelych zazitkov,chodim s nimi von dakedy ale us to neni ono,oni si robia srandu z ich skoly a ja neviem o co ide viem ze by to prislo o rok v deviatke ale teras som odisla len ja a proste za nimi nechcem koniec dokelu!!!!!
Som znechutena,nemalujem sa alebo nacierno, pocuvam smutnu muziku,chcem sa schovavat byt sama ,ked vidim skolu je mi na vracanie a mam pocit ze mi nik nerozumie,byvam casto sama a rozpravam sa najcastejsie s Bohom,na treningoch som stratila chut a pytaju sa ma preco som smutna a mne sa chce plakat...neviem co mam s tym robit chodim bez zivota co predtym som ziarila stastima radostou a preto ma vela ludi malo rado,ale teras nemam byt preco stastna,snazim sa az moc robit vsetko dobre a pritom moi nic nejde a ja sa citim ako vyzmykany citroooon,som hrozne nevyspata a furt mi klipkaju oci...chcem energiu!!!!! lebo KONCIM
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
timwood
15. 9.sept. 2007 23:17
sak sa vyspi, najedz a povysavaj si izbu - bude ti lepsie
2
Uplne chapem dievčatko...zvycajne na blogy ,ktoré napisu 14rocne decka neodpisujem ,ale tento ma zaujal pretože sa niečo podobne stalo aj mne...........ako povedal Timwood ,vyspi sa ,najedz a bude ti lepšie
Napíš svoj komentár