A tak sa už nehnevám. Že vraj sú z toho vrásky . Vypínam tú hrozne pomalú a smutnú hudbu. Začínam žiť! Naplno. Rada. Šťastná. A taká vysmiata . Postavte sa doprostred izby a zakrúťte sa a rýchlejšie, stále rýchlejšie. Cítite to? Skvelý pocit. Vybehnite von a zakričte z plných pľúc! Čo najhlasnejšie! Slzy? Nie, ďakujem, neprosím. Nechám si ich na iné chvíle. Iba ak slzy radosti . A tak pozerám, čo je dnes nové, čo sa zmenilo. A prichádzam na to, že ja . Že sa mi chce smiať, chce sa mi byť s tými, čo ma majú radi. A je ich dosť! Ďalšie skvelé zistenie . Beriem pero do rúk a píšem. Na papier, ktorý potom poskladám, zapálim a nechám pomaličky zhorieť. Všetky moje trápenia sa menia na dym, ktorý hľadá škáročku, aby mohol odísť preč. Otváram okno. Len choď! A nevracaj sa tak skoro . Nahlas spievam a je mi dobre . Trápi ťa niečo? Netráp sa tým . Buď rád, ak nemáš prečo iné, tak len preto, že si tu . A že ja som tu pre teba. Je ťažké, veľmi ťažké premôcť vlastný žiaľ. No a ja som to zvládla! Chcete mi gratulovať? Nemusíte, odmenila som sa. Už len ten pocit stačí. Pozrite sa na seba do zrkadla a vedzte, že každý z vás je jedinečný a nenahraditeľný. Usmejte sa na seba. Usmiali ste sa? Pretože úsmev je ten najlepší liek . Ste krásny, každý z vás. Tak sa zbavte tých ťaživých myšlienok a doprajte si napríklad sladkú čokoládku . A ešte raz sa usmejte a znova! Je vám lepšie? No ja dúfam, že áno. Tak utrite slzičky a smejte sa. Smejete sa?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dona28  30. 8. 2007 11:53
pekné presne tak, nemali by sme si zbytočne robiť vrásky ...veď predsa nie sme emo
Napíš svoj komentár