Ani neviem prečo, no je mi hrozne ťažko. Dobre, klamem, veľmi dobre viem prečo. Bude to lepšie, veď ja viem. Neospravedlňuj sa stále, to ma ešte viac ničí. Po dlhom čase sa znova cítim tak zle. Čo s tým mám robiť? Nič. Len tíško sedieť a premietať si v mysli každučký spoločný okamih. Nebolo ich veľa, veď vieš, čo sa stalo. No pre mňa sú ako mučivá spomienka, i keď to bolo len včera. Sama netuším, prečo to tak bolí, veď to bola len chvíľka, len opantanie, no narobilo to vo mne spúšť. Hovoríš, že nechceš, aby som sa sklamala a aby si sa sklamal ty, no práve teraz som sklamaná, nechceš mi ubližovať? Možno nie zámerne, no práve teraz si to spravil. Len mi už nehovor prepáč. Nechcem to počuť, čítať. A nenávidím tú hlúpu vetu, chce to čas. Vieš koľkokrát som ju počula z úst veď ty vieš koho? Dobre vieš aj to, ako sa to skončilo, preto sa nečuduj, že to isté teraz čakám s tebou. Napísala som, kiež by som ťa vedela nenávidieť. No naozaj to nedokážem. Nedokázala som to s ním, nedokážem to s tebou. Ste tak odlišní a predsa rovnakí. Ja sama viem, že nechcem, aby sa to opakovalo. To by som radšej zomrela. No ty predsa nie si on. Nemôžeš byť! Ty si iný! Lepší a dúfala som, že aj môj. Spravila som veľké chyby, keď som počúvala kamarátov, čo sa týka lásky, vzťahov. Tí tvoji ti možno radili dobre, no možno aj nie. Je to na tebe. No odteraz, vždy keď budem na nich pozerať, budem vedieť, že len kvôli nim to moje mojenko, ktorým ťa oslovujem, neplatí... Nechcem ti nič vyčítať, hádať sa, len prosiť. No mám predsa svoju hrdosť a tá mi to nedovolí. Len dúfam, že časom možno...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
qissa  6. 10. 2007 11:39
Smutné...
Napíš svoj komentár