Aaach, deti moj neposlušné, ale je s vami trápenia. Alee nie(ale áno!). Len sa tak nudím, sedím na stoličke, kde je nakreslený havran z nejakej rozprávky našich mám a nudím sa. Oči mi behajú po obrazovke(hádam nezabehnú ďaleko a nestratia sa) a zrazu sa zastavia na nápise napíš kvalitný blog. Že hahaha, hihihi... Tak to skúste, keď ste na antibiotikách a sedíte na havranovi . A viete čo spravím? Pôjdem si prečítať Milotu, aj keď to bude dosť obtiažne cez tie moje uzučké dierky, že vraj oči. Zatiaľ nasávam vianočnú vôňu (ach áno, mandarínky). A zapínam Winamp, aby som sa prebudila z tej letargie. No to moje spievanie zasa vás privedie do tranzu, mám také neblahé tušenie, že do trvalého.
Môj život je totálne nudný. Žiadny teplý kamarát. Heeeej, vlastne áno! Spolužiak, to viete, tie jeho krásne zúbenky s rozkošným strojčečkom a ten jeho úsmevček a absolútne nezdrobnené slovíčka s krásnučkou artikuláciou hovoria za všetko. Ale naozaj . Ako ja nič nemám proti opačne orientujúcim sa ľuďom, ale čo je moc je moc. To sa ani slovami nedá vypovedať, to by ste museli vidieť.
No ja už vážne neviem, čo mám tým pubertálnym, prehormónovaným mozgom a telom, ešte vymyslieť. A čím tie vaše bunky (bunku?) potrápiť. Radšej budem končiť, milí priatelia. Zakomplexovaná, antibiotikami predávkovaná ž...ehm,ehm...dievčina vás zdraví a odoberá sa na havranovi do...preč...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bobomir  28. 10. 2007 13:17
neboj nič dievčina, ako 16 ročný som trošku pociťoval rovnako,,ale neboj nič, uvidíš že život sa ti ešte len začne spestrievať a budeš veľmi rada spomínať ešte na takú "pubertálnu nudu" ozvala sa fosília heh
Napíš svoj komentár