Vidíš dnes ten mesiac? Darujem ti ho celý, za jednu minútu strávenú s tebou, za jeden dotyk, jeden bozk, jeden pohľad. Tak sa mi pozri do očí. Čo vidíš? Si tam ty! Ty a ja! Obaja! Pod mesiacom, ktorý ti chcem darovať. Dáš sa mi celý? Budeš pri mne? Lebo ak nie, choď. Choď a už sa nevráť. No ak chceš, ak sa chceš so mnou dívať na tie hviezdy, na ten mesiac, ktorý má dnes tak krásne oranžovú farbu, jeho svit žiari veľmi ďaleko, ak teda chceš, maj ma aj ty vo svojich očiach. No ja veľmi dobre viem, že to nejde. Si príliš ďaleko, aby na teba dosiahla moja láska, si príliš ďaleko, aby si ma videl. Ale ak teraz pozeráš na ten mesiac, tak určite cítiš, že ja tiež upieram zrak do neba. A ten pocit, akoby sme sa zrazu stretli. Cez ten mesiac, cez tú jasnú hviezdu. Sme spolu. Cítim tvoju prítomnosť. Hladíš ma pohľadom, zahrievaš dotykom. Prosím toho tam hore, nech mi ten pocit zostane. No ty sa odvraciaš a ja chladnem. Chladnem s pocitom, že si sa mi stratil a zároveň horím túžbou po tebe. Ten mesiac horí so mnou. Vidíš to? Tak prečo nič nerobíš, prečo moju túžbu neuspokojíš? Myslíš, že je to len pobláznenie? Už dávno nie. Mnoho nocí zaspávam s myšlienkou na teba a mnoho rán sa zobúdzam s vedomím, že dnes možno splníš môj sen. No nádej sa stráca. Hompáľa sa na strome a vie, že každú chvíľku musí spadnúť. Aj keď nechce. Prosím, nastav jej sieť, chyť ju a ukolíš v tvojom náručí, prosím...nenechaj ju zomrieť...
Poviedka je inšpirovaná piesňou od Elánu, Láska moja...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.