Vopred oznamujem, ze tento blog bude ooo....hm...nicom . Len sa mi chce tukat do tychto pismenok, ktore mi teraz tak divne skackaju pred ockami .
Na uvod sa chcem podakovat Viktorovi, ze sa na mna tak vysral . A ze mi to je smiesne. Aspon raz.
A realne cem podakovat mojmu bratrancovi, ktory pise knihy (som hrdaaa, ze je v mojej rodine a ako zatial jedina som mala moznost si ju precitat... kujeeem...
A dalej cem podakovat Zuzanke, ze mi tak skrasnuje zivot na internate , ale vaaazne . Napriklad teraz mame najnovsiu zabavku, zeee ked ideme do sprchy, zapchame tam ten odtok a robime si vanu (malu plavaren slight_smile:... Takze tak... .
A naozaj dakujem Jurimu za to, ze tiez na mna kasle, sak prezijem ale mohol by sa trosililinka viac zaujimat o niekdajsiu (asi uz nie)kamaratku.
A chcem este spomenut Lucku...zelam jej to stastie, co jej teraz ziari z ociek, zelam jej, aby tu radost citila uz stale, lebo nikto si to nezasluzi viac ako ona...
A chcem sa vam vsetkym ospravdelnit, no nic prudko inteligentne sa mi vymyslat nechcelo, len ze som stastna, napriek tomu(alebo prave preto), ze moj zivot nie je zdaleka perfektny. Dakujem vsetkemu nedokonalemu, co ma kedy stretlo, poucilo a naucilo zit v tomto realnom a krutom svete. Dakujem, ze nie som naivna pipka, ktora si mysli, ze pre nu pride princ na bielom koni. A dakujem, ze aj napriek tomu si drzim svoje sny, realne sny. A ze aj ked nepride princ na bielom koni, bude to aspon normalny chlap, trebars aj peso . A dakujem, ze viem, ze ludia nie su len dobri, mili, ochotni a laskavi, ale ze vedia byt svine, dakujem, ze uz neverim kazdemu, koho stretnem a dakujem, ze aj napriek tomu tu par ludi, ktorym verit mozem je...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.