Vážená pani riaditeľka, milí hostia, učiteľský zbor, žiaci.

Stretli sme sa tu, aby sme sa rozlúčili s tými, ktorí z nás spravili to, čo sme a pripravili nás na cestu životom. Týchto ľudí si veľmi vážime a máme ich radi ako vlastnú rodinu. Už veľmi veľa žiakov tu stálo, teraz sme to však my, kto čaká na to úplne posledné zvonenie pre nás na tejto škole. Spomínam si na naše prvé kroky v učení. Učili sme sa písať, čítať, počítať. Vtedy sa nám zdalo nemožné naučiť sa tak veľa a dnes tu stojíme poslednýkrát. Plne si uvedomujeme, že týchto deväť rokov nám bolo základom pre náš život. Za veľmi mnoho vďačíme našim učiteľkám a učiteľom. Oni nás od začiatku viedli cestou za učením. Ale takisto nás učili ako sa máme správať a boli niečo ako druhí rodičia. V spolužiakoch sme našli mnoho nových kamarátov, na ktorých nikdy nezabudneme, a tí nám takisto v mnohom pomohli a podržali nás v ťažkých chvíľach. Za toto všetko sa chceme poďakovať. Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. Týmto dňom sa končí niečo, čo trvalo celých deväť rokov. Každý deň nám síce nebolo do smiechu a to hlavne pred a častokrát po písomke. Ale v každom prípade, škola je pre nás druhý domov, aj keď si to plne uvedomujeme až teraz. Dúfam, že tu takto bude stáť ešte mnoho a mnoho žiakov. My už to máme za sebou a neostáva nám nič iné len pozrieť dopredu a vykročiť. Táto škola je jedinečná a nenahraditeľná a za to jej ďakujem...

 Blog
Komentuj
 fotka
-veronka-  9. 8. 2006 13:23
Tento príhovor som naozaj čítala na konci deviateho ročníka, pred celou školou!!! To bola riadna tréma...ale šak nejako som to zvládla...
 fotka
deathangel  9. 8. 2006 18:56
škola je pre nás druhý domov....



no..asi pre to som sa za posledny rok stahovala 8 krat,lebo som chcela uz strasne dlho vypadnut z domu



posledny rocnik- prvy polrok 384 vymeskanych hodin druhy polrok som sa polepsila 362

a som STRASNE rada,ze som odtial vypadla...ale zase stredna je stredna
Napíš svoj komentár