Ten deň sa mi navždy vryl do pamäti. 15. apríl. Deň, o ktorom som si myslela, že je môj najšťastnejší a pritom bol ten deň začiatkom pekla, do ktorého som mala vstúpiť s tebou. Vlastne, ty si ma tam posotil.
Bolo krásne ráno. Len tak som sa prechádzala a zbadala teba. Ak niekto tvrdí, že láska na prvý pohľad neexistuje, tak vtedy by som mu to vyvrátila tisíckami dôvodov. Stál si tam, usmieval sa na mňa. V tvojom pohľade som mohla vidieť chlapčenské šibalstvo, napriek tomu, že si bol dospelý muž. V ten večer sme sa stretli a ty si bol tak milý a pozorný a ja som ti naletela. Zahrnul si ma lichôtkami, bozkami, dotykmi. Ktoré mladé dievča by odolalo? Odvtedy sme boli spolu. Krásne dva mesiace. Bolo to ako v rozprávke. Ty si mal mňa a ja teba. No v každej rozprávke je aj nejaký drak. Len škoda, že ten drak si bol ty. Ty, ktorý si mal byť princom.
Zrazu si mi oznámil, že odchádzaš. Nevieš, kedy sa vrátiš. A ja hlúpa som ti sľubovala, že tu budem na teba čakať. A tak si odišiel. Bez rozlúčky, nedal si mi posledný bozk. Pritom som bola len malý kúsok od teba. No ty si nasadol do auta a ja som len z okna videla, ako si ma opustil. Horké slzy sa mi valili tvárou a hlavou vírili tisícky ospravedlnení tvojho správania. Verila som ti. Verila som ti každým kúskom môjho ja. Bol si preč dlhý mesiac. Mesiac, ktorý bol ako rok. Mesiac, kedy som noc čo noc kropila svoj vankúš slzami. A ty si ani raz nezavolal. No predsa som sa dočkala a konečne som v radostnom očakávaní zdvihla telefón. Bol si to ty. Plakala som, no od šťastia. Ty si však zostával chladný. Vtedy sa vo mne vzbúrila moja hrdosť a s krikom som ti oznámila, že je koniec. A položila som. A ty? Nič, žiadne slzy, ľútosť, len stručná správa, že tak to bude lepšie. Ale pre koho?! Pre teba, či pre mňa? Všetky moje detské túžby, sny sa zrútili ako domček z karát. Kamaráti mi nemohli pomôcť. Vlastne som tú pomoc nechcela, chcela som sama trpieť za to, čo som spravila. Nikdy som ani najmenšou časťou nepripisovala vinu tebe.
Nastal deň, kedy si sa mal vrátiť. Ja som to, samozrejme, nevedela. Len som ťa zrazu zbadala, ako kráčaš, smeješ sa a moje srdce išlo puknúť. Koľkokrát som snívala o tom, ako sa mi vrátiš, ako ma silne objímeš, ja ti zašepkám, ako veľmi si mi chýbal a ako neuveriteľne ťa milujem. Namiesto toho nasledovalo len ahoj. Moje trpké, tvoje veselé. Začal si rozprávať, ako ti bolo dobre. A ja som v duchu kričala, plakala, umierala. Prečo si len taký ľahostajný? Keď v tom, ani neviem ako, sme boli v objatí a ty si ma konečne po tej dlhej dobe pobozkal. Nechápala som to, hlavné pre mňa bolo, že sme zasa spolu. Bola som taká zaslepená. Videla som len to, čo som vidieť chcela. Videla som len teba. Bez tvojich chýb, podrazov, pomyselných kopancov. Stále si mi opakoval, že aj ty mňa ľúbiš, že si tu len pre mňa. No pritom si sa bol schopný stratiť aj na dva týždne, neozvať sa mi. Potom prísť, objať ma, akoby nič. A ja? Ja som vždy na tie chvíle strachu o teba, na tie chvíle hnevu, plaču, zabúdala. Vedela som všetko. To, že piješ. Predávaš drogy malým deťom. Aj to, že chodíš za mnohými ženami, ktoré ti dali to, čo som si ja tak starostlivo schovávala.
A potom som to už nezniesla. Už som nemohla. Bolo toho príliš. Chcela som konečne pokoj, radosť, smiech. No ty si práve vtedy, akoby si to tušil, prišiel za mnou, že sa chceš prechádzať, rozprávať. To si však nikdy nerobil! Celý ten čas, čo sme kráčali ruka v ruke si mi hovoril, že sa chceš zmeniť, viac sa mi venovať. Všetky moje starostlivo pripravené slová si rozmietol. To som ale nemohla dopustiť. Vedela som, že sú to len sľuby, že budeš ku mne zasa taký, ako vždy. A ty si sa na mňa díval a tváril sa nechápavo. Musela som. Musela som ukončiť všetko to zlé. Neviem, ako som to dokázala, no zvládla som to. Mal si slzy v očiach. Ďalšia pretvárka? Nič si však nepovedal, odišiel si odo mňa, z môjho života.
Myslela som, že to je to najlepšie, čo môžem spraviť. Tak prečo som sa cítila tak hrozne? Prečo som tak zúfalo chcela umrieť? Stála som na pokraji toho útesu, pripravená skočiť. Neurobila som to. Nemohla som, no hrozne chcela.
Priebeh ďalších mesiacov som prežila ako v nočnej more. Ty si sa zabával, smial a ja len tíško sedela a rozmýšľala nad smrťou. Aká musí byť krásna a oslobodzujúca. Ako by ma vytrhla z môjho trápenia a ja by som viac nebola. Vieš ako mnohokrát potom som ešte stála na najvyššom pochodí rozmýšľajúc, či skočiť? Ako veľakrát som držala nôž blízko svojho srdca pripravená bodnúť? Ako často som sedela s tabletkami v ruke? No nikdy som nebola schopná ublížiť si. Vieš prečo? Nie preto, že by som si vážila svoj život. Ten som nenávidela. Ale len kvôli tebe. Zasa len kvôli tebe. Bolo mi jedno, ako veľmi mi to ubližuje, no bez tvojej tváre v mojom živote, by som to nedokázala. Hocikde by som potom bola. Na ktoromkoľvek mieste. Hoci aj v nebi, no nemohla by som sa s tebou rozprávať, neusmial by si sa na mňa, bolo by to to najhoršie peklo. Bola som hlboko na dne. Vedela som to, no nechcela to meniť. Chcela som sa utápať vo svojom žiali. Už som toho však mala dosť. Videla som, že netrpím iba ja, ale aj moji priatelia. Vieš, ako mi bolo hrozne, že im ubližujem svojim správaním? A tak som sa jedine pre nich dala dokopy. Naučila som sa smiať, radovať zo života. Naučila som sa žiť bez teba! To bol môj najväčší úspech. Konečne som mohla byť aj ja šťastná. Bolo mi jedno, s kým si, kde si, čo robíš. Znova som bola schopná prežívať kratšie, či dlhšie vzťahy. Nikdy síce neboli moje pocity také intenzívne ako pri tebe, no boli tam! A to bolo najdôležitejšie. No ty si to znova pokazil.
Prišiel si s pokorným výrazom v tvári, s bolesťou vpísanou v tvojich črtách a prosil si. O odpustenie, o vrátenie všetkého toho dobrého. A ja, namiesto toho, aby som sa ti vysmiala do očí, namiesto toho, aby som ťa odmietla, som povedala áno. A ty si sa znova v duchu mohol tešiť nad mojou hlúposťou. Bola som ale šťastná, nechápem ako, no ostal si pri mne vždy, keď sa dalo, neodmietal si ma už, smial si sa, plakal so mnou. A ja som verila, že som si opäť získala tvoju lásku. Omyl, ty si získal mňa. Spomínaš na tú noc? Tú, ktorú sme strávili spolu? Dnes si s trpkosťou pripomínam, že možno práve tá noc bola rozhodujúca. Urobila som to, čo som vždy vedela, že spravím a že to bude s tebou, no napriek tomu ma to zaskočilo. A zaskočil si ma aj ty. Bol si nežný, stále dokola si sa pýtal, či som v poriadku, či mi neubližuješ a ja hlúpa som to chcela. S tebou. Zašepkal si mi, že milovanie som mnou bolo to najkrajšie, čo si kedy zažil. A ja som ti zasa raz uverila. Pritúlila som sa k tebe a ďakovala Bohu za to že stvoril niekoho takého ako ty...
Od toho dňa, či vlastne noci, som chodila ako vo sne. Vo viere, že som spravila tú najlepšiu vec v mojom živote. Kto by čakal ďalší podraz? No ty si si to zrejme dobre naplánoval. Využil si to, že som nebola práve doma, ale na menšej dovolenke. Už ti dochádza, čo chcem povedať? Vrátila som sa. Nečakal si ma však ty, ale moja kamarátka. Malo mi to vtedy dôjsť, no bola to moja najlepšia priateľka a ja som bola šťastná, že ju vidím. Bola dosť zvláštna, no ja v radostnom opojení, že čoskoro stretnem teba som si to nevšímala. Už si stál predo mnou. Moje srdiečko sa naplnilo radosťou a úprimnou láskou. Ty si však ku mne nešiel. Díval si sa na ňu a ja som nechápala. Pokrútila hlavou. Čo to má znamenať? Konečne si ku mne podišiel, ale nevzal si ma do náručia, namiesto toho si objal ju. A stroho mi oznámil, že ju ľúbiš. Nechápala som, moje myšlienky boli rozlietané a nechceli sa usporiadať. Ako si to myslel? Určite som zle počula. Je to len nejaký prvoaprílový hlúpy žart. Lenže bol február a ty si sa vôbec neusmieval. A ja som vtedy všetko pochopila, v jednej sekunde. Bez slova som sa otočila a pomaly kráčala preč. Postupne som pridávala do kroku, až som bežala. Rýchlo. Prečo od teba, od nej, od všetkých. Zadúšala som sa suchými vzlykmi, až som sa zľakla, že sa zadusím. Ako si mi to mohol spraviť po tom všetkom? Ja som ťa milovala! Ty si ma len hlúpo využil a odhodil ako handru.
Ak som si vtedy myslela, že to bol môj najhorší deň, mýlila som sa, tie mali ešte len prísť. Veď som ho každučký deň videla s ňou. Dlhý rok smútku, beznádeje, ubližovania si nielen psychicky, ale aj fyzicky. Týrala som sa za všetko, čo som mohla spraviť inak, za všetko, v čom som pochybila. A ty si vo mne naďalej zostával ako ten, ktorý za nič nemôže. Priala by som ti zažiť, čo i len jeden deň môjho života po tom, čo si mi vykonal. Mala som v sebe toľký hnev, toľko trpkosti. Všetku tú zlosť som nasmerovala proti sebe. Bola som hlúpa? Nie, už si to nemyslím, bola som len zamilovaná do toho, ktorý si to nezaslúžil, no vtedy som to všetko vnímala inak. Vtedy bola všetko moja vina a s tým som nemohla žiť. Pre všetkých ostatných išiel život ďalej, no ja som zastala v bode, keď si ma opustil. Nevnímala som nič okolo seba, všade tvoja tvár. Moji priatelia si mysleli, že za to môžem ja. Nechápem, ako to urobil, ako ich presvedčil, že vlastne to všetko je moja vina. Ako presvedčil mňa. Ako sa dokázal tváriť, že sa nič nestalo, že je to normálne, bežné. Ako sa ona mohla pozrieť do mojich očí?! Ako mi mohla tvrdiť, že ma má rada, že jej to je ľúto?! Ako dokázala plakať, keď som plakala ja? Ona ho mala, ja nie. No stále sa tvárila, ako priateľka a ja v mojej úbohosti a v mojom neutíchajúcom žiali som ju prijala. Plakávala som jej na ramene, zverovala sa jej. Nechápem, ako to, že som vôbec necítila voči nej zlosť. Že som ju mala rada. Že som pokojne sedela vedľa nej, keď ho bozkávala. Ako som sa dokázala tváriť, že tak to má byť?! Všetko má svoj začiatok i koniec. Paradoxne, ma oveľa viac bolelo to, keď sa spolu tí dvaja rozišli. No dôvod je jednoduchý. Obaja ma oklamali, zradili, no bola som schopná trpieť sama a potichu, keď sú tí dvaja šťastní. A oni mi len tak jedného dňa povedia, že skončili. Vraj ona ešte nie je pripravená na vzťah. To mi povedali po tom, čo ma podviedli, čo si hovorili ako sa ľúbia, keď som sedela vedľa na stoličke, čo si tú svoju lásku dokazovali?! Tak po tomto všetko, čo som zniesla, mi oznámia toto?! Vtedy vo mne vybuchla tá bomba. S ňou som popretŕhala všetky kontakty, naňho som pozerala so zhnusením, ak som ho náhodou stretla. Otvorilo mi to oči. Konečne som si uvedomila, že za to všetko nemôžem ja ale on! Ten, ktorého som pokladala za dokonalého. Samozrejme, že sa nedá hneď všetko zabudnúť, no chvíľ, kedy som naňho myslela, plakala, bolo čoraz menej, až sa jedného dňa stratili. Dnes pociťujem len nejasné pichnutie pri srdci, keď si na to spomeniem. Som v poriadku. Som to ja. Som pripravená znova žiť...
(Viem, že je to troška dlhé, no ak ste prišli až sen, gratulujem. Len malá poznámočka, tento príbeh je pravdivý, no niektoré detaily sú vymyslené...)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
wiky56
31. 10.októbra 2007 13:17
sme skoro na rovnakej lodi, aj ked nie vo vsetkom...ale ja si myslim, ze som sa uz z toho bahna dostala a tebe prajem aby to sklamanie minimalne trojnasobne nahradilo stastie
2
ty kokos...
za
1) on je kokot
2) ona je krava
3) ty si pekna baba a najdes si milion krat lepsieho
4) to bolo uplne krasne napisane
5) mas obrovksy talent
6) zelam ti vela stastia .)
za
1) on je kokot
2) ona je krava
3) ty si pekna baba a najdes si milion krat lepsieho
4) to bolo uplne krasne napisane
5) mas obrovksy talent
6) zelam ti vela stastia .)
Napíš svoj komentár