Ja som tak strašne nahnevaná, ako už dávno nie. Trasú sa mi ruky, robím chybu za chybou, každé slovo opravujem. No nemôžem si pomôcť, som taká nazlostená! Prečo si to nedá vysvetliť, a prečo teraz do všetkého vŕta?! Vari mi už nespôsobil toho dosť? Prečo teraz? Viem, že netušíte, čo to tu meliem, no ja som taká nahnevaná! Tak po poriadku:

Mala som jedného kamaráta, Boh mi je svedkom, že som ho mala radšej ako seba. Mal priateľku, možno ešte má, to už ja neviem. No a raz som povedala niečo, čo si on nejako prekrútil a vyšlo mu z toho niečo iné. Viem, že táto veta vyznela divne, ale nechcem presne konkrétne uvádzať, čo presne som povedala a čo si on myslí, že som povedala. No a pre TOTO, áno pre toto, ma začal ignorovať. Chápete to?! Lebo ja nie. Nerozumiem, nechcem. A dnes mi napísal, začal to všetko zasa rozoberať, po viac než pol roku ignorovania, a mne sa tak strašne trasú ruky, bolí srdiečko, tisnú slzy do očí. No tvárim sa statočne, zuby zaťaté. Hrám, že mi je to jedno. Keby tak! Chcem byť silná, chcem sa tváriť, že to pre mňa nič neznamenalo. Že ON pre mňa nič neznamenal. Ale sami dobre viete, že to sa nedá. Že je to ťažké. Aj po takom dlhom čase...Neviem, čo viac napísať. Netuším. Cítim sa ako malé dieťa, ktoré teraz zúfalo potrebuje pohladenie od niekoho, kto ho má rád. Zúfalo túžim zakričať, aby ma nechal na pokoji a pri tom vzlykať. Teší ho to? Naozaj mu spôsobuje potešenie, keď ma trápi? Kedysi dávno, keď sme bol ešte ja a on, bolo to krásne, jemu som mohla povedať všetko, on mne tiež. To si už nepamätá koľkokrát som mu pomohla? Dala radu, keď si nevedel poradiť s tou jeho? Veď ja som ju mala rada, pretože on ju mal rád. Prečo by som ju nejako urážala, keď som ho vždy utešovala, keď mal o nej pochybnosti. Prečo by som to potom robila??? Boli sme kamaráti, priatelia. Boli...No bolo to už dávno a on uveril radšej jeho kamarátom, než mne, tak teraz nech mi dá už pokoj. Nech sa neozýva, pretože ja ho nechcem počuť, ani vidieť! Už nie, nech je s tými, ktorým veril. Nie so mnou. Nech odíde, nech mi neubližuje. Prosím, nech to nerobí...

 Blog
Komentuj
 fotka
leniny7  28. 8. 2007 11:25
Držím palce.Buď statočná.Nemá právo neveriť ti.
 fotka
miro016  28. 8. 2007 12:04
skuste si to vyrozpravat, povedz ze to vsetko je jeden velky omyl, a ze je ti luto ze vase priatelstvo znicilo jedno jedine dorozumenie... asi to nemalo buducnost... zivot je nepredvidatelny, stavaju sa aj taketo veci, ja hovorim ze stavaju sa aby sme sa nenudili, bez nich by bol zivot az prilis krasny... ak ti na nom ete trochu zalezi tak si to vyrozpravajte, normalne ako takmer dospeli ludia, ak nie, tak kasli nanho...drzim palceky
 fotka
-veronka-  28. 8. 2007 12:10
Ja som sa snažila rozprávať sa s ním ako dospelá, no on stále mlel to svoje, nechcel si to nechať vysvetliť, a nakoniec napísal, že to už nebudeme riešiť, tak to ma nahnevalo asi najviac...
 fotka
quixinka  28. 8. 2007 14:12
ked to nechce riesit, tak nechapem naco sa ti ozyval...Ak sa nechce s tebou rozpravat, tak asi nechce zachranit vase priatelstvo a asi si ta neceni ako by mal. Aj ked sa to nepocuva ci necita lahko, mala by si sa na neho vykaslat..mozno si uvedomi, ze spravil chybu, ale mozes len dufat, ze to nebude neskoro..drzim ti palce
 fotka
dominexx  29. 8. 2007 21:24
to je naozaj blbost, najskor sa ti ozyva a ako hovoris taq sa do toho dost rype a potom ti povie ze to nebudete riesit....ale ak ti to povedal taq to je to co teras asi najviac chces podla toho co si napisala, aj ked podla mna to nexces....podla mna ak ho mas rada taq sa budes vzdy snazit o to, aby ste boli kamosi...
Napíš svoj komentár