Stretnutie s Bohom alebo debatný krúžok?

No takže, v noci som si dala taký bláznivý sľub, že pôjdem do kostola. A keďže sľuby plním, tak som sa do toho kostola vybrala. Ako som už hovorila, len kvôli atmosfére, keďže síce som oficiálne katolíčka, no v cirkev neverím, ako už bolo v jednom článku spomenuté. Tak som sa teda vychystala a spolu s kamarátkami som išla. Môžem úprimne povedať, že ma veľmi hnevali tie reči, ale nejako som sa na to psychicky pripravila. No aj tak som skoro pri každom druhom slove mala chuť vyskočiť a oponovať, ale keď tomu ľudia veria, neberiem im to. I keď sama som videla, ako niektorí nesúhlasne krútili hlavou. Snažila som sa dosť sústrediť na slová a myšlienky, no suseda ma troška otravovala . No aj mi to liezlo na nervy, pretože ak už idem do kostola, tak nie na debatný krúžok. A ona sa snažila, aby som svoje myšlienky sústredila na jedného chlapca v peknom tričku . No naozaj výnimočne ma nebavilo sledovať nejakého. Chcela som byť skutočne v kostole, nie duchom niekde vonku na pláži, napríklad. Konal sa tam dokonca krst. Krásne dieťatk . To bola jediná vec, ktorá ma nehnevala . Na nasledujúcu nedeľu sa chystám takisto, páči sa mi tam. Kostoly sú podľa mňa úžasné miesta, ale u nás sa tam nedá chodiť, kedy si zmyslíme. Takže mi ostáva len omša. Najradšej by som tam bola úplne sama, počúvala ozvenu krokov, svoje šepkanie modlitieb. Vtedy by so naozaj cítila Boha. A nie v uvravenom kostole, kde sa preberajú okrem iného módne doplnky. To predsa nie je pravá viera. Ale napriek tomu pôjdem, aspoň na to načerpanie duševných síl.

P.S.: Nie som fanatička, len verím...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu