Historický dátum: 20.12., sa v Starej Turej uskutočnil Deň otvorených dverí SHA (Súkromnej Hotelovej akadémie)...
No áno, s veľkou slávou a úctou si Vás dovoľujem pozvať na zhrnutie tejto dlho očakávanej udalosti a vlastne celého dňa...
5:00... Zvoní budík a prebúdza ma zo strhujúceho sna, v ktorom som práve riešila dilemu, či ísť alebo nie po blate. Budík je neplatný, spolubývajúca (Zuzka) si pomýlila hodinu. Spí sa ďalej...
6:00... Oficiálny budík nás prebudí z ďalších, veľmi fascinujúcich snov. Poslepiačky sa dostaneme k svetlu a izbu zaleje príjemná žiara z internátnych lámp. Máme hodinu na prípravu do školy, zbalenie vecí, pretože návrat na internát už nie je možný. Je nám jasné, že nemáme šancu to stihnúť, budeme rady ak prídeme do tej školy do ôsmej.
7:00... Práve sme mali odchádzať. Lenže samozrejme, plány nevyšli, kufre ešte prázdne, na sebe tepláky, v izbe akoby býval pár divých koníkov. Takže šup-šup baliť, nech stihneme aspoň vlak o jednej.
8:00... Nakoniec sa podarilo úplne nečakané. Je osem hodín a my sme dorazili do školy (teda skôr doplazili, tie kufre boli naozaj ťažké, aj keď sme ich ťahali na kolieskach). V škole žiadna sláva. Máme dokopy štyri triedy a aj tak bolo príprav ako na svadbu princeznej=D. Naša trieda sa mala premeniť na vianočnú kaviareň. Teda podobá sa na všeličo, len na kaviareň nie. Ľudia začnú chodiť za....minútu! A my nič nemáme=D. Rýchlo niečo pripravujeme, prestierame stoly a snažíme sa tváriť tak, že všetko je, ako má byť. Sadám si za stôl, pripravená robiť atrakciu (šaša?) dňa. Ručné zdobenie medovníkov=D.
10:00... Nič nejde podľa predstáv, prváci úplne mimo, majú plné triedy, len my prázdno. Dôvod? Sme sprostí poctivci. To znamená, že sa u nás nepodáva alkohol. Samozrejme, že bol zakázaný, ale čo, keď aj učitelia si vypili. Nič z toho nebolo, iba ak ich vysoká tržba a naša mizerná, nulová, žiadna...
11:00... Učitelia to vzdávajú spolu so žiakmi a vo veľkých húfoch chodia na fajčiarske pauzičky. 2.B (to sme my) sa niekde stratila, ostalo nás asi päť. Aj tomu sme radi .
12:00... V triede ostali dvaja žiaci, ja medzi nimi už nie som. Tiež ma to prestalo baviť. Len sa tak túlam so Zuzkou a napchávam sa koláčikmi. Dvaja prváci vracajú na záchode. Bolo by ich aj viac, ale sú tam iba tie dva záchody. Vianočná idylka.
12:45... Veľké lúčenie. Ja so Zuzkou odchádzame na ten vláčik. Prídeme na stanicu aaa... No samozrejme! Vlak nejde, výborne! Ani keby sme išli prvým autobusom, nemáme šancu stihnúť rýchlik. Ideme naspäť do školy.
13:20... Vrátime sa a nájdeme všetko a všetkých ešte v horšom stave. Za ten čas, čo sme tu neboli, stihli ešte prísť tretiaci zo SPŠE. Tým netrvalo veľmi dlho a tiež nás pokrstili svojím extra mňam dychom od všelijakých, len nie nealkoholických nápojov.
14:00... Pomaličky sa chystáme na opätovný odchod. O pol tretej nám ide vlak.
14:18... Popíjame ešte čajíček. Už by sme mali naozaj ísť. Všetko to lúčenie odznova. Objímanie. To trápne želanie si veselých sviatkov. Odchádzame.
14:25... Pohodička. Sme pár metrov od stanice, vlak má odchod až 14:28 a aj tak chodieva neskôr. Hmm, dnes nie, už je preč. Výborne! Plné zúrivosti otáčame kufre a mierime na autobusovú stanicu. Autobus ide až o trištvrte. Ak stihneme rýchlik, bude to zázrak. Už sedíme na sedadlách. Autobusár ide slimačím tempom, strácame všetky ilúzie.
15:00... Za šesť minút má vlak odchod. Nestíhame! Rýchlo vystupujeme z autobusu. Vlak už stojí na stanici a my musíme ešte prejsť podchodom! Rýchlo nastupujeme na vlak. Za nami zatvorí dvere sprievodca a už vyrážame. Stihli sme. Našli sme si dve voľné miestečka a snažíme sa nadýchnuť.
15:15... Cesta vlakom je pokojná. Aspoň niečo v tento deň. Lúskame tekvicové jadierka a naplno spievame niečo od Vengaboys=D Nech majú spolusediaci radosť.
15:50... Stanica Púchov, stanica Púchov. Narýchlo sa obliekam, lúčim so Zuzkou a odchádzam z vlaku. Skoro doma! Konečne!
16:08... Odchádza autobus z Púchova na Lednické Rovne.
Viem, že vás to všetkých nudilo, ale potrebovala som si zapísať tento deň
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.