Melancholicky spomínam na prvý deň v škole(áno, pamätám sa ešte). Dostali sme také žlté jabĺčko, ktoré sme si pripli na svetríky. Tešila som sa, naozaj som bola rada. Samozrejme s pribúdajúcimi rokmi som sa tešila skôr na to, ako konečne vypadnem. No a keď som šla do prvého ročníka na strednej, všetko sa zopakovalo. No síce sme nedostávali žlté jabĺčka, ale pocity boli rovnaké. Strach, očakávanie... Teraz už budem veľkáá druháčka . Okrem toho, chodím na internát, ak ma aspoň troška poznáte, tak to viete. Mám to tam rada. Nie je to žiadny päť hviezdičkový hotel, ale šváby som tam ešte nevidela=D. A tí ľudia sú tam úplne úžasní, teda tí, čo majú rovnakú školu ako ja, lebo intrák patrí elektrotechnickému učilišťu, a my sme tam prvý prisťahovalci z inej školy. No moje babenky sú perfektné . Tak to by stačilo o škole, nekazme si víkend =D.
Teraz osobná stránka môjho života. Začneme kamarátmi? No dobre teda. Tu doma mám asi len také dve ozajstné priateľky. No stačia mi, úplne opačné povahy ako ja, no rozumieme si. Na internáte mám asi najradšej Babulku a Zuzanku samozrejme . No keby ste nás videli, asi by ste sa nedosmiali, no deti, deti=D. Z mužskej časti mám tiež kamarátov, fuuuha, naozaj dosť, no to sú takí kamaráti, nie priatelia, ak chápete. Mám ich rada, sú dosť šialení, ale veď práve preto . Jedného chalana by som možno priateľom nazvať mohla. No je to take zvláštne priateľstvo. Keď sme spolu, tak noo, je to super, ale niekedy aj dosť napäté. Je to komplikované, moc sa mi nechce to celé vysvetľovať, keď niekedy budem mať chuť, tak tomu venujem osobitný blog . Potom ešte jedného chlapca, toho nepoznám osobne, len cez ICQ, aj to nie dlho. No keď si s niekým píšete aj tri hodiny vkuse, tak asi tam niečo bude . Rovnaké názory na svet. Ja mám väčšinou priateľov takých, ktorí sú pravý opak mňa, dopĺňame sa a rozumieme si, no človeka rovnakého formátu ako ja (teda možno okrem Babulky) som ešte nestretla a ešte k tomu chalan! No naozaj rada by som sa s ním niekedy stretla, veď možno sa niekedy podarí .
Teraz troška iná osobná stránka môjho ja. No áno, hádate správne, moje lásky . Som ešte len malé dievčatko, takže toho nie je veľa=D. Takých "akože vzťahov" bolo veľa, no chápete, to bolo len také. Iba jedného chlapca som mala naozaj rada. Bohužiaľ sa z neho vykľul vypočítavý hajzel. Slušne povedané. To viete, taký typ chalanov, že všetci ich majú radi, všetci hovoria, akí sú milí, dobrí. To sme si mysleli všetky. On totiž naozaj vyzeral dosť naivný, niekedy až moc. No keď som sa s ním o tom rozprávala, tak si isto pomyslel, že chytil ďalšiu sprostú husičku. On je tak dobrý herec, že by ste neverili. Napriek tomu, čo mi urobil, ako sa zachoval, napriek tomu z toho vyšiel ako chudáčik a všetci ho ľutovali. Všetci! Do riti s ním! On je naozaj tak dobrý, že ešte aj ja som si myslela, že som na vine! On ma podviedol tým najpodlejším spôsobom a ja som si ešte vyčítala, že čo všetko som mala spraviť inak. Fakt je dobrý... No som sa troška rozohnila, ale teší ma myšlienka, že už si nehovorím, aký bol dobrý, ale že viem, že je to obyčajný sviniar, ktorý ublíži ešte mnohým. Teraz čo má priateľku, pcha! Ona si myslí, že je jej verný! Keby tak vedela, veď to vidia všetci, aký je. No ona si ho zaslúži, tiež nie je nejaké dobré dievčatko. Ale hlavné je, že sa ľúbia =D=D=D. No končím, lebo mám už chvíľkové záchvaty hnevu a hneď zas smiechu. Chytá sa ma hystéria, takže THE END .
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
beruska_zuzanka
8. 9.sept. 2007 12:12
Pekný blog,hlavne ten posledný odstavec
2
zlatko moje, ten posledny odstavec je akoby o mne sme si podobne aj v tom že mame len 2skutčne priatelky............no ja mam 3 ...ale ver mi že je lepšie mat par skutočnych priatelov ako vela kamaratov......a k tej laske........to sme na tom opat rovnako...ale mame len 16 času ako klasu...raz sa hadam podari
Napíš svoj komentár