...troška teplejšie, než sme očakávali... alebo ...myšlienky prehriateho organizmu...

Konečne leto...ach áno, konečne, ale prečo také horúčavy...? Milujem leto a všetko, čo sa s ním spája, ale nepreháňa to už? Veď už aj písmenká na klávesnici sa potia. A vlastne som rada, že notebook ešte od toho tepla neskolaboval. Alebo, že som ja neskolabovala. Neprichádza do úvahy vyjsť von pred ôsmou hodinou večer. To by bola samovražda. No včera som predsa len išla. Na kúpalisko. Od rána do večera. Výsledok? Za pár dní budem mať určite skvelú farbu tela, ale teraz zo mňa ešte stále sála teplo, stolička pri pc neuveriteľne škriabe, čím mi spôsobuje dosť brutálne štípanie tela, a bolí ma hlava. To je u mňa bežné v horúčavách. Nezostáva nič iné, len tíško trpieť. A potiť sa. Predajcovia dezodorantov majú teraz určite neskutočnú tržbu. Cítim, ako mi po chrbte steká pot. Fuj. Pôjdem asi do sprchy.

Dnes mám narodeniny. Sladkých 16. Už by aj stačilo toho starnutia . 16 mi úplne stačí . Večer hádam pôjdem niekam sadnúť s kamarátkou. Porozprávame sa a tak. Schladíme mozgy vo večernom ovzduší .

Škoda, že je štvrtok. Knižnica je u nás otvorená iba v pondelok a utorok. Tam je asi tak 24-stupňov. Paráda. Chládoček a vôňa kníh. Čo je krajšie? Tomu sa naozaj nič nevyrovná. Aj keď som si požičala knihy aspoň na dva týždne, išla by som tam s radosťou...

Po triezvom uvažovaní (čo je dosť ťažké v tomto teple) som zistila, že trpím nedostatkom priateľov. Mám jednu priateľku a jedného priateľa. To by mi úplne stačilo. Ale ona akosi nie je vôbec doma, stále s rodičmi v dome, kam sa budú sťahovať . A on...neviem, niečo sa mu asi porobilo. Známych mám až-až, ale uznajte, to nie sú priatelia!

To je asi tak všetko, čo môj teplom zdeformovaný mozog dokáže vyprodukovať. Vopred sa ospravedlňujem tým ľuďom, ktorým sa môj blog bude zdať bezpredmetný, ale v tomto teple nie som schopná jasne rozmýšľať...

Nech žije dážď! (Troška od veci....no mohlo by zapršať, stačilo by také dve hodinky vkuse...)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu