Dievča sedí na lavičke. Ľudia okolo nej prechádzajú, nevnímajú jej slzami zmáčanú tvár. Majú svoje problémy, starosti. A ona tak veľmi potrebuje pohladenie, tak stašne túži po tom, aby ju mal rád. Ľúbi ho. Ľúbi ho tak veľmi, ako jej to srdce dovoľuje. Všetko by preňho obetovala a on? Netuší. Možno sa len hrá na niekoho, kým nie je. Klame samu seba. Dobre vie, že ju nechce, že ju nemá rád. Ľúbi len ju, tretiu osobu, ktorá sa im postavila do cesty. Život jej uštedril túto krutú ranu. Možno preto, aby sa naučila žiť. Nie však v rozprávkovom svete. Nie. Ale vo svete odvrhnutia a sklamania. Malo to tak byť. Nebodaj si myslela, že môže byť šťastná?! Aká bola vtedy hlúpa a dôverčivá. Naivne verila mužovi, o ktorom vedela, že ju raz už sklamal. Ale dalo sa neveriť?! Chceli to, obaja. Chceli sa znova tešiť zo spoločných chvíľ. Aspoň si to myslela. Ale teraz, keď vie ako to je, vidí, že to chcela len ona. Dávala svoju lásku, no nič nedostávala, len ďalšie a ďalšie klamstvá. Splietal si tú jemnú pavučinku, až sa zaplietol celý. A nevedel z toho vyjsť. A čo urobil? Nepovedal jej nič. Len zrazu bol koniec. Vedeli to všetci, videla, ako sa jej kamaráti na ňu zo súcitom pozerali. Prečo? To sa mala dozvedieť až neskôr. Ale nie od neho. Ale práve od tej, pre ktorú sa to skončilo. nedokázala ju však nenávidieť. Ani jeho, aj keď veľmi chcela, no nemohla. A on?! Nestála mu ani za jedno prepáč. Nestála mu za nič. A tak tu teraz sedí, na lavičke, rozmýšľa nad tým, čo všetko mohla mať, ale nemá... A to je trest za to, že ho ľúbila... A ľúbi...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
romanka5  17. 4. 2007 08:55
.. to si pisala ty ? je to fakt ze dobre..
2 
fotka
-veronka-  17. 4. 2007 12:38
dakujem ano pisala
3 
fotka
sweetgiirl  3. 5. 2007 20:35
Kraaasne:"(
Napíš svoj komentár