Bolí ma srdiečko. Z toho, čo sa deje vo svete. Z toho, že na každom kroku natriafam na články či reportáže o ľudoch, ktorí nemali v živote toľko šťastia ako ja. O ľudoch, čo aj napriek tomu nestrácajú vieru v lepší život. Koľko by oni dali za to, aby mohli ísť do školy, či do práce. Aby nimi niektorí zadubenci neopovrhovali. Aby ich spoločnosť brala ako seberovných. Malé dieťa žobrajúce na ulici. Človek sediaci na vozíku. Alebo množstvo iných. A my máme problémy, ako napríklad, čo si oblečieme, ako zbaliť chalana, ako schudnúť a neviem čo ešte. Dosť kontrast však? Niektorí túžia sa aspoň raz prejsť po vonku na vlastných nohách, iní si túžia kúpiť tie super topánky. každý má svoje problémy. Ale mali by sme sa naučiť rozoznávať, ktoré sú dôležité a stoja nám za zmienku. Mali by sme si vážiť, že máme dve nohy, ruky, tvár, fungujúce telo. Jedlo, vodu, kde spať. Mali by sme ďakovať, že máme rodiny, ktoré nás ľúbia, že poznáme svojho otca, matku. Že sa nám venujú, aj keď to občas vnímame ako obmedzovanie. A aj vy rodičia, občas snažte vidieť nielen to, že dieťa dostane nejakú tú päťku, ale aj to, že sú zdraví, nevracajú sa vám domov opití, prefajčení alebo... tehotné. Naozaj by sme mali byť šťastní, že máme to, čo bolo iným odopreté...
Sveti si nevazi co ma,nikdy si ani nevazil,pretoze keby to tak bolo tak by sme zili inak,.....no aj tá mala hrstka ludi co sa o to snazi,to nedokaze pokial sa o to nebudu snazit vsetci,...no je to asi dost nereálna presdtava,...
S týmto názorom sa úplne zhodujem. Je dôležité naozaj to čo máme a nie to čo nemáme a chceme mať. Na svete sú iní, ktorí sa majú oveľa horšie ako my a ani si to často neuvedomujeme.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.