Dnes je všetko inak...dovolím si povedať, že malou čiastočkou sa to podobá na to, čo bolo kedysi. Že by to ešte mohlo byť tak ako vtedy. Že by som ho mohla mať rada. Zisťujem, že sa ani moc nezmenil, teda v tom základe . Veď ani ja. Len sme troška viac...hm...dospelí . V každom prípade by som bola veľmi veľmi šťastná, keby z nás boli zasa takí kamaráti. Vysvetlili sme si to čo bolo, čo nebolo. Dokonca obaja uznali, že sme v niečom zlyhali. A že to už nechceme opakovať. Som si vedomá, že to bude stáť ešte veľa úsilia, námahy, ale pevne verím, že sa to podarí. A chcem vás všetkých poprosiť, aby ste mi držali palčeky pri jednej dôležitej úlohe. Rozhodla som sa, že mu vrátim dôveru v nás, dievčatá. Viem, že si sa sklamal moje, že to bolelo, že bolo toho na teba moc, no ja sa aj tak o to pokúsim a ty hlavne nezabudni, že si mi za to sľúbil veľkú čokoládu=D. Lebo potom ju spapáme spolu =D=D=D. A nečuduj sa tak, že o tebe píšem . Určite si ešte pamätáš na istý blog o tebe, ktorým som ti vyjadrila, ako som ťa mala rada, bolo to veľmi dávno, no raz taký napíšem znova. Určite. Ak sa za ten čas zasa do krvi nepohádame alebo nepobijeme=D. Možno si toto prečítaš, možno nie. No vo svojom vnútri prosím všetkých svätých, aby si aj ty chcel to čo ja . Veď nie sme až tak rozdielni ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár