Žeby tu bola znova?=)

Tak som doma. Prvý týždeň na internáte. No zo začiatku mi nebolo všetko jedno. Smutno a tak. No potom som znova zistila, že je skvelé byť na intráku . No doma je doma.
Mám teraz v sebe taký zmätok, i keď to možno obe strany. No zaujímavé je, že ten zmätok ma celkom teší. Bolo to so mnou predtým všelijaké. Ak si polistujete moje blogy, zistíte, že raz som bola šťastná, inokedy až nebezpečne na dne. No takých dní bolo čoraz menej a už dlhšie sa neozvali.
A teraz znova cítim to mravčenie v žalúdku, iskrenie v očiach, červené líčka . Iba jeden pocit toto môže zapríčiniť. A ten prišiel po dlhokánskej dobe aj ku mne. Je tu a ja otváram dvere. Neviem síce, ako všetko dopadne, ako je to z tej druhej strany, no zatiaľ sa nechám unášať tým pocitom.
Ak to vyjde, budem naozaj rada, lebo naozaj mi to už chýbalo, to viete, nie je nič moc sama sedieť na posteli a vedieť, že nemôžte nikoho objať, požartovať.
Nechcem klamať, že určité obavy nemám, je to veľmi ťažké na vysvetľovanie. Obaja niečo chceme. No čo? To presne neviem, teda ani u seba som si nie istá . Ale nechcem sa už každým detailom môjho života trápiť, takže to nechám voľne plynúť a budem sa tešiť z toho pekného ...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu