FEBRUÁR - Situácia sa ale vôbec nevyvíjala podľa našich predstáv, v skratke: byt sa predal niekomu inému, pani z realitky vyhodili a celý čas nás ťahala za nos aj ona aj realitka. Úplatok nám však nakoniec vrátila. Všetci sa navzájom obviňovali z toho, kto naozaj predal ten byt. Nikdy som sa nedozvedela pravdu. Realitka mi potom sľúbila, že vráti aj rezervačnú kauciu.
MAREC - Nevrátili. Začali sa tváriť, že neexistujú. Museli sme na nich trochu zatlačiť a podarilo sa. Bola som naštvaná. Chystala som si veľmi škaredú recenziu aj na kanceláriu aj na pani realiťáčku, ktorá si vypýtala úplatok. Hoci sa mi všetky peniaze vrátili a mohla som si vydýchnuť, nevydýchla som si. Ja som nechcela peniaze, ja som chcela ten byt.
A chcela som tou škaredou recenziou ukázať svetu, že so mnou sa nikto zahrávať nebude. Nakoniec som neukázala. Ale asi som mala.
Medzitým ale vojna na Ukrajine ovplyvnila naše plány s frajerom, kým jeho plán sa zmenil na emigračný, ja som sa stále držala nášho pôvodného. Zrazu, po 4 rokoch sme sa nevedeli dohodnúť na rovnakej verzii. Každý sme si išli svoje a nájsť kompromis v tejto situácii nám prišlo nereálne. Život to vyriešil za nás. Ceny nehnuteľností zase stúpli a ja som na to už nemala. Strávili sme milión hodín rozhovormi o tom ako túto situáciu vyriešime, no začali sme si uvedomovať, že kráčame každý úplne iným smerom.
APRÍL - Doma sme zažívali pravú ponorkovú chorobu a moje snahy o zlepšenie situácie sa vôbec nestretali s porozumením. Obaja sme vedeli, čo to znamená, no ani jeden z nás to nechcel povedať nahlas. Povedala som to ja, v čase, keď si môj frajer uvedomil, že moje nápady o riešení tejto situácie nie sú vôbec zlé a začal ich realizovať. Blbé načasovanie, z oboch strán. Paradoxne to bolo v jednom z tých dní, keď sme sa na seba zase usmievali, vonku sa držali za ruky a vyzerali, že sme opäť raz šťastní. Dohodli sme sa, že spolu zostaneme bývať, kým si nenájdeme niečo iné, lebo to zvládneme aj takto, lebo sme obaja super!
MÁJ - Celý máj som chodila do nemocnice, každý jeden týždeň, lebo som sa nemohla dostať na vyšetrenie, na ktoré som bola objednaná už pol roka. Lekári mali stále nejaký problém, keďže som už patrila k ľuďom, ktorí nemajú rakovinu, dávali ma na posledné miesto a skoro nikdy na mňa nevyšiel čas. Vybúchala som si na tom všetky priepustky a ešte aj kus dovolenky. Pričom to, že fakt neumriem, mi mohli povedať aj na chodbe.
Nakoniec som sa dostala a môj lekár ma len vyradil z evidencie, lebo vraj pre mňa už nič viac nevie urobiť a musím sa s tým naučiť žiť (presne toto nechcete počuť pri diagnóze, ktorá vám bráni venovať sa jednej z vašich najväčších záľub). Mali ma radšej nechať umrieť.
JÚN - Zažila som najlepší deň môjho života, asi jediný pekný deň v tomto roku! (Ďakujem, ešte raz, miliónty raz, ty vieš kto! )
JÚL - Všetko, čo som v tento mesiac povedala/urobila/napísala, veľmi ľutujem. Priala by som si, aby sa nikdy nič z toho nestalo. Aby som občas bola trochu dlhšie ticho a občas povedala aj to, čo nechcela. A hlavne, aby som nikdy nepovedala, to čo som v ten deň povedala, aj keď len zo srandy. Pretože to bolo inak pochopené a mne to došlo až spätne. A neskoro. Iba kvôli tomu všetky nasledujúce situácie nabrali úplne iný smer, taký ktorý som ani nechcela, ani nedúfala.
AUGUST - Aby toho po tom všetkom nebolo málo, zomrelo mi zvieratko, po skoro 6 rokoch. To ticho a prázdno, ktoré po ňom zostalo, bolo neznesiteľné. Vydýchlo mi v náručí a najbližších niekoľko týždňov sa mi to vracalo v snoch. Stále dookola, stále rovnako zomieralo a ja som tomu stále nedokázala nijako zabrániť.
Vedela som, že to raz musí prísť, hoci som tajne dúfala, že tu bude so mnou navždy. Zvieratká by nemali zomierať.
SEPTEMBER - Môj spolubývajúci mi oznámil, že naozaj emigruje. Po našom rozchode a následnom spolubývaní sa medzi nami vytvorilo naozaj pekné kamarátstvo, a vážne mi zostalo ľúto, že sa už možno nikdy neuvidíme.
A kúpila som byt! Už nie taký veľký, nie taký pekný a nie v úplne najlepšej lokalite, avšak konečne môj!
OKTÓBER - Dostala som koronu. V deň, keď môj spolubývajúci odchádzal, som sa nevedela postaviť z postele. Stihol mi ešte skočiť do lekárne, uvariť čaj a potom odišiel a nechal ma tam umierať. Keď mi o 5 hodín volal a ja som stále ležala v rovnakej polohe ako keď odchádzal, prestalo sa mu zdať, že to je len nejaké blbé prechladnutie a išiel si spraviť test. Bol pozitívny a nič mu nebolo. Zatiaľ čo ja som mala vysokú teplotu, bolela ma hlava akoby mi na nej sedel dvojtonový slon a nevedela som sa hýbať. Sľúbila som mu, že keď sa ráno zobudím mŕtva, dám mu vedieť. Zobudila som sa živá. Bohužiaľ. Kolegyňa mi doniesla nákup a ďalšie lieky, a ja som ďalší deň nejako omylom prežila. V noci som sa zobudila na to ako ma niekto reže do krku, tak som sa rýchlo začala prehrabávať v liekoch a čítať letáčiky o tom, ktoré lieky s ktorými si vlastne môžem dať. Po dvoch nekonečných minútach plných hroznej bolesti som všetky tie blbé letáky vyhádzala a lieky si dala len tak random.
Okrem toho sa mi postupne začal objavovať pocit, že som práve zabehla maratón, a len tak ležiac v posteli som tento svoj najväčší športový výkon rozdýchavala. A tak som celých tých 7 dní vôbec nejedla, nespala a sem tam nevedela dýchať, a ísť si uvariť do kuchyne čaj bola najväčšia výzva každého jedného nového dňa. Prebudenie do reality po tom všetkom bolo ale oveľa horšie.
Keby som sa nedala zaočkovať, asi by som tu dnes už nebola (neviem sa ale rozhodnúť, či to ľutujem alebo som vďačná)
NOVEMBER - Konečne som sa dostala k zariaďovaniu môjho bytu. Najala som si dizajnérov. Moja kuchyňa je totiž len malý kútik v obývačke a ja veľmi chcem americkú chladničku. Čakalo ma rozhodovanie, či chcem mať kuchyňu alebo tú veľkú chladničku.
DECEMBER - Po mesiaci rozhodovania chcem stále tú chladničku! (či ju ale budem môcť mať zistíme až budúci mesiac).
Tento mesiac sa na mňa zosypali všetky povinnosti a tak celé dni píšem/telefonujem/vybavujem/riešim a nestíham. A posielam peniaze všetkým naokolo. Asi to vyrieši ten môj problém s chladničkou, zrejme na ňu už nakoniec nebudem mať. Lebo všetky tie útulky, domovy a Ukrajina potrebujú práve teraz moje peniaze oveľa viac. A ja ich až tak nepotrebujem. Kašlem na tú chladničku.
...
Posledné roky som si zvykla, že išiel celý môj svet podľa plánu. Tento rok ma ale úplne prefackal a vrátil do reality. Dostala som fakt krutú príučku, ktorú ani neviem za čo som si zaslúžila (ak môj rok vôbec nevyzerá zle, tak to len pre to, že o tých najškaredších veciach som sa rozhodla nepísať).
Ak sa fakt dožijem roku 2023, tak to bude asi najväčší úspech v mojom živote.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
tequila
13. 12.decembra 2022 16:30
naco ti je americka chladnicka?
2
@tequila napr preto lebo je obrovská, má na dverách tú vec na výrobu ľadu, atď avšak, ako píšem v decembri, nebudem mať na ňu peniaze a asi ani priestor
3
Takýto rok nazve hnusným len niekto, komu ešte dobitému na zemi neošťali chrbát. Náhodou ti to muselo dať dosť, znie to ako super krok, nevidím v ňom jedinú vec, ktorá nie je krokom vpred aj keď zvieracieho kamaráta je mi neuveriteľne ľúto...
4
@karlotiskot ja nechapem co si tato hlupana neuziva tu prijemnu plavbu zivotom kde jej idu do cesty same prijemnosti ako tazka choroba a nasledna diagnoza na cely zivot. ved to sa da brat len pozitivne a posuvajuce vpred
podla mna ten komu dobitemu ostali na zemi chrbat nevie co je hnusny rok lebo mu nejebol v dome plyn
podla mna ten komu dobitemu ostali na zemi chrbat nevie co je hnusny rok lebo mu nejebol v dome plyn
5
k clanku - ludia co nechcu americku chladnicku nevedia nic. to su untermensch (podludia).
Hoci som si neuzil ani zlomok toho co ty, mam pocit ze s tebou viem silno sucitit lebo viem ake to je ked sa nieco fakt ze JEBE a naraz uplne vsetko ako sa len da najviac na svete zo vsetkych smerov.
posielam bezcenny ale vydatny sucit
*sucit*
Hoci som si neuzil ani zlomok toho co ty, mam pocit ze s tebou viem silno sucitit lebo viem ake to je ked sa nieco fakt ze JEBE a naraz uplne vsetko ako sa len da najviac na svete zo vsetkych smerov.
posielam bezcenny ale vydatny sucit
*sucit*
6
@karlotiskot hej, lebo popri tomto ma niekoľko mesiacov ešte niekto psychicky ničil a ja som sa ho nevedela zbaviť, takže mi celý tento rok spolu prišiel fakt hnusný.. Po pravde ale, tie mesiace, čo som toho chlapa trpela v mojom živote, by som dnes v pohode vymenila za ten jeden večer, keby ma niekto vonku len zbil. Lebo nejaká blbá bitka mi príde oveľa menej hrozivá ako to, čo som si zažívala. Ale tak, každý máme niečo
Samozrejme, vždy všetko zlé ťa posunie vpred, takže áno, rozumiem ako to myslíš
Samozrejme, vždy všetko zlé ťa posunie vpred, takže áno, rozumiem ako to myslíš
7
@tanji uf, tak to ma mrzí, že vieš aké to je, keď sa všetko naraz kazí..
Avšak za ten výdatný súcit ďakujem
Avšak za ten výdatný súcit ďakujem
8
@tanji Neviem či si nečítal poriadne článok, alebo moj koment ale pobavilo... Sorry, že nemám pani tu, za úbohú trosku, ale za silnú ženu, ktorá toho v minulích rokoch prekonala omnoho viac trubka
@11monika11 Pozri, ale dostala si sa z neho, vies ake to je a nabuduce do toho nespadnes. Samozrejme ostanie na zemi je len prímer pretoze z toho si nic pozitivne fakt nevezmes, ty mas plno veci ktore ta fakt posunuli. Ako fakt, tento rok ti podľa mňa spatne dá fakt výnimočne veľa.
@11monika11 Pozri, ale dostala si sa z neho, vies ake to je a nabuduce do toho nespadnes. Samozrejme ostanie na zemi je len prímer pretoze z toho si nic pozitivne fakt nevezmes, ty mas plno veci ktore ta fakt posunuli. Ako fakt, tento rok ti podľa mňa spatne dá fakt výnimočne veľa.
9
@karlotiskot áno, samozrejme, máš pravdu. Stále to však beriem ako veľmi zlý rok a neprajem naozaj nikomu zažiť niečo podobné, lebo viem ako veľmi ťažko som to zvládala.
Ale zvládla som
Tak verím, že to v budúcnosti všetko ocením
Ale zvládla som
Tak verím, že to v budúcnosti všetko ocením
10
@karlotiskot cital som oboje asi ti uslo ze aj moj koment nieje vobec pisany smrtelne vazne bez sarkazmu ci ironie. tyčka
Napíš svoj komentár