Otvorte oči! Otvorím oči...mám na výber ?
Pozriem pred seba a vidím tú známu stenu, známych ľudí, známe hlasy.
Koľko krát sa budem musieť pozerať na toto všetko ?...
Kukám do steny a nedá sa mi pohnúť, zrazu príde ten často opakovaný pocit.
Pocit nenávisti ku každému milimetru tejto budovy.
Kričím najviac ako môžem. Nikto to nevidí , na povrchu kľudne sedím.
"Super si si tu zvykla, si silná zvládaš to som na teba hrdý".
Niééé !!!!!
Nezvykla som si .
Zobúdzam sa v noci s pocitom že som doma,Otvorím oči, šok, trpká realita, facka od života!
Kľudne sedím ...
zdanie klame,vnútro mám rozpadnuté , zdá sa že tam nemám nič len čiernu dieru .
Dieru ktorá bolí a tlačí sa napovrch.
Len to nie... slzy nie !
Slzy sú tu zákázané ....
Musím ukázať ako som si "zvykla" .
Tu slzy nepomáhajú, práve naopak.
V našom domčeku to chodí inak...
Otvorím oči predsa len padá slza... prejav slabosti, strachu , bezbrannosti .
Vstupenka do sveta otrokov .
Jeden za všetkých, všetci za nikoho.
Zvuk sa dá vypnúť , obraz nie.
Mala by som ísť domov za rodinou a priatelmi .
Otvor oči prosím ťa
Domov...kde ho mám ?
Rodina...kto to vlastne je ?
Priatelia...kde sa skrývajú?
Boh...zabudol si na mna ?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
18. 10.októbra 2011 21:50
@12pusinka16 Láska na teba nezabudla a pomôže ti keď to budeš najmenej čakať
Napíš svoj komentár