Do riti! Do riti! Do riti!
Deň debil...mesiac debil...život debil...
Do riti!
Sedím tu tak sama , chcem ísť domov , tak moc chcem ísť domov.
Som doma.
Som na priestupnej stanici ktorá tvorí môj domov, môj život , moju realitu.
Vychcaná realita!
Ešte mi nejde autobus. Z nudy pozerám do zadu . Na cestu ktorou som prešla celkom sama. Zvládla som to . Dotkla som sa dna , a aj tak som to zvládla.
Aké to bolo dotknúť sa dna?
Bola tam tma, zima, samota a vôňa ktorá ma nútila aby som si ľahla a nikdy viac sa nepostavila . Ľahla som si a čakala čo sa bude diať. Boli tam ľudia. Kopec ľudí ktorý mi vraveli nech ostanem že nám je fajn. Tak som ležala.
A teraz som tu. Bežala som sama a bosá. Bolia ma nohy , tak tu len stále dookola sedím a čakám na ten správny autobus.
Čakám na to kedy sa dostanem s tohto poondiateho miesta na ktorom som pekne dlho.
Ľudia sú múdry. Všetci ste múdry. Myslia si že sa dostaneš zo stačiek , zahodíš fet, tlačia ti do hlavy kocky , pustia ťa domov a všetko je super. Ty si super.
Paťka ty si sa zmenila...
Lenže vy ste ostali poondiaty debili a osrali ste ma ! Nechali ste ma samú . Teraz ma stretnete a neviete čo mi povedať. Vyhýbate sa mi . Riešite ma . Riešite samé sračky.
Vďaka vám že tu sedím na tejto stanici . Na priestupnej stanici . S ktorej už sama neodídem . Počkám kým si ku mne niekto sadne a pôjdeme spolu.
Ešte mám čas. Stále mi neprišiel správny autobus.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
schizoofrenik
24. 8.augusta 2011 13:20
Mám dosť rivotrilu na to aby sme sa predávkovali obaja
Napíš svoj komentár