Ja tomu naozaj neviem dať nadpis ...

Tuším v niektorom článku som už spomínal, že som komplikovaný. Dokonca až tak, že sa v sebe nevyznám ani ja sám. Napríklad včera sa mi z ničoho nič ozval žalúdok, ktorý vydával zvuky. Evidentne mi niečo chcel povedať, ale ja som mu bohužiaľ nerozumel. Čo ak to bolo niečo naozaj dôležité?

Včera som si okrem toho udrel ruku, z ktorej mi následne vypadol diaľkový ovládač – rovno na nohu. Beriem to ako nejaké znamenie, v poslednom čase sa so mnou totiž dejú čudné veci. Teda, tie sa so mnou diali aj predtým, ale teraz som na ne akosi háklivejší. Asi mám krízu, nielen finančnú, ale aj takú … inú.

Že vraj občas rozprávam zo sna. Zatiaľ boli odo mňa počuté len vety ako: „Rastú mi vlasy“ a „Vie strýko po anglicky? “. No ja sa bojím, že v noci poviem niečo nevhodné, alebo začnem vykrikovať nejaké ženské meno. Či nedajbože mužské.

Premýšľal som nad tým, čo budem, ak budem veľký. A konečne som na to prišiel. Budem hrad. Mám totiž okolo seba hradby. Také hradby nie sú na zahodenie, môžem sa občas za ne schovať. Niekedy však mám chuť tie hradby zbúrať. Na hradbách mám dvierka, tie sú ale pomerne malé a veľa ľudí sa cezeň nezmestí. Je zvláštne, že ľudia stojaci pred hradbami sa na mňa pozerajú úplne inak, ako tí, ktorí sú na hradnom nádvorí. Do vežičky sa zatiaľ nikto nedostal …

A do kávy si už dávam med. Je zdravší ako cukor a ani sa nedá zmýliť so soľou. Veď som vravel, že sa so mnou dejú čudné veci …



Č.

 Záchod

15 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu