2:23
Je noc. Je až tak veľmi noc, že oproti v činžiaku svietia len v dvoch oknách ( a dokopy je tých okien až 198! ) . Nevedel som spať, začali okolo mňa poletovať kadejaké myšlienky, tak som sa rozhodol, že idem písať. Sám som zvedavý, čo z toho bude. A píšem potichu, aby som nezobudil sestru.

Hovorí sa, že risk je zisk. Je to pravda? Alebo sa to hovorí len preto, lebo sa tie dve slová na seba tak podobajú? Myslím si, že keby bola tá veta pravdivá, bol by vo svete chaos. Stávkové kancelárie by skrachovali, darilo by sa zlodejom, pretože kradnúť je tiež risk. Neboli by dopravné nehody spôsobené opitými vodičmi, pretože sadnúť si za volant s alkoholom v krvi je taktiež risk. V podstate by slovo „risk“ prestalo existovať, lebo už by to nebol risk. Ale o čom by potom boli televízne noviny? Hm, mohli by napríklad dávať rozhovory s tuleňmi, názor tuleňov na svet ma totiž vždy zaujímal. Veď žiť celý život v zime, premávať sa po súši nemotorne, bez poriadnych nôh a rúk a jesť len ryby a medúzy, to chce obdiv. A ešte ich my ľudia aj zabíjame. Fuj!

2:36
Oproti v činžiaku svieti už len jedno okno. Je to okno kuchynské – niekto asi vyžiera chladničku. Keby to bol skúsený vyžierač chladničky, vedel by, že na túto činnosť zapnuté svetlo nepotrebuje. To samozrejme nehovorím z vlastnej skúsenosti, čítal som to niekde. Bola to akási kniha, volala sa tuším: „Ako efektívne vyžierať chladničku tak, aby sme pri tom nezobudili celú rodinu“. Viete, vzdelávam sa …

Mám rád otázky, na ktoré sa ťažko odpovedá. Niekedy taká otázka veľmi dobre padne. Medzi také zaraďujem napríklad otázku „Čo cítiš? “ Pozor! Nemýliť si to s otázkou „Ako sa cítiš? “!

Čo cítim?
Pýtajúceho môžem teoreticky odbiť odpoveďou „Som hladný, bolí ma hlava, či brucho“. Ale čo ak práve nie som hladný, nebolí ma hlava a ani brucho? Vtedy už musím ísť hlbšie a to je často ťažké, hlavne ak máte na sebe masku. Navyše nie som vytrénovaný, už dávno sa ma totiž nik neopýtal túto otázku …

( Potrebujem objatie, ale už všetci spia. Dokonca už zhasli aj v tom kuchynskom okne. Vyžieranie skončilo, celý panelák spí. ) – to len tak do zátvorky. Neviem prečo, ale v zátvorkách sa cítim bezpečnejšie …

Akosi mi to sem pasuje. Brian Molko má krásne oči. A ešte krajší hlas:



Čo cítiš? Áno, pýtam sa práve Teba. Myslím si, že odpovedať úprimne na túto otázku je istým spôsobom risk. Ale risk je že vraj zisk. A zase sme na začiatku.
Je noc…

2:57 - Dobrú noc.

 Záchod
Komentuj
 fotka
shelia  27. 10. 2009 12:40
na to, ze si to pisal nadranom je to celkom dobre
 fotka
tigriik89  27. 10. 2009 14:15
hovori sa, ze v noci je mozog najaktivnejsí.u teba je to asi pravda. velmi pekne napisany clanok..a placebo ...neni ocom
 fotka
pettulqa  29. 10. 2009 11:00
risk = nedovoliť strachu aby ti zabránil v niečom čo chceš spravit a po čom túžiš..a ak túži niekto po kradnuti, to je uz kazdého vec, to neni o riskovani, to je o tom v čom riskovat, podla mna je risk zisk, ale je to individuálne aj tak...a dobrú dobrú...
 fotka
shaolingirl  1. 11. 2009 02:41
čo cítim? smutok, únavu a sklamanie...tak to asi vyzeralo, predtým, než som sa pustila do tvojho blogu....a teraz? uvolnenie, umsv pohrávajúci na tvári a chut dakoho objat....chceš?



krásny blog...

nechcem ta nehnevat-píšeš super blogy ale tento sa mi páči viac ako tvoje reklamoidné či šakiroidné...občas totiž trošku prestrelíš z pojmu sranda do pojmu prehánane vynucovanie vtipnosti. Ale tento článok bol o niečom...A to niečo sa mi páčilo...Nútilo ma to premýšlať...



Máš to u mna za pat hviezd...Krásne napísané...Naozaj sa mi veľmi, veľmi, veľmi páčilo...
Napíš svoj komentár