Zobral nôž, ihlu a sekeru
Cítil zvláštne chvenie v hrudi
A počul temný hlas: „Operuj! “
Na povzbudenie si dal panáka
Fľaša bola o chvíľu poloprázdna
No človeku odvaha stále chýbala
Čo ak z operácie bude pitva?
Chcel sa otvoriť svetu dokorán
a nie obrazne, ale doslova
Zašiť na srdci niekoľko rán
a v šťastnom živote pokračovať
Avšak nemal skončenú medicínu
Predstava sebapitvy ho stále mátala
Stále sa neodvážil k smelému činu
len si mrmlal a odpíjal z pohára
„Čo ak náhodou trafím vedľa?
a poškodím si pečeň, či pľúca
Potom mi budú nanič aj črevá
Môžem byť iba orgánov darca
No kto by už chcel môj mozog?
moje vnútro, moju citlivú dušu
Nechcem si písať nekrológ
a mať studenú, nehybnú ruku
Otvorím sa radšej inak, obrazne
len ešte netuším komu
Kto vlastní ihlu a šiť vie?
A zaštopká mi srdce, dušu? “
Človek odložil nôž, dopil fľašu
Radšej sa na to vykašlal a zaspal
No predtým ešte vyslovil vetu:
„Nestojí za to …
… takto spoznať vnútro človeka“
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pettulqa
29. 10.októbra 2009 10:27
Napíš svoj komentár