1ivanushka1: ..a slzy tečú, tečú a neprestanú tiecť až kým sa v oceáne sĺz topiť nezačnem..

Nenávidím ten pocit, keď ma milo povedané, všetko hnevá a najradšej by som preplakala celý deň, no slzám sa akosi nechce ísť von.

Donedávna som to v sebe ešte dusila, až kým som si v piatok nepozrela poslednú epizódu jedného seriálu. Už pri prvých tónoch piesne, ktorá zaznela v záverečnej dojímavej scéne, som sa prichytila ako sa mi po líci kotúľajú slzy. Konečne. Tá smutná, melancholická pieseň spolu s tou nádhernou scénou ma proste úplne rozplakali a to sa teda už dlho nikomu a ničomu nepodarilo.

Vlastne ani neviem prečo...

Okoliu som zanechala už len svoju fyzickú prítomnosť, pretože duševne som bola niekde úplne inde. Na padajúcich slzách som sa v rytme hudby nechávala unášať niekam inam, do iného, v mojej mysli už dávno zabudnutého sveta.

Neskôr vošla do izby sestra.
"Prečo plačeš?" Spýtala sa prekvapene. V tom momente som sa vrátila späť, späť do prítomnosti.
"Len tak." Odvetila som neprítomne. "Kto povedal, že pre plač musíš mať dôvod?" (nie že by som ho nemala) Nechápavo sa na mňa pozrela a vyšla z izby.

..a slzy tiekli, tiekli a neprestali tiecť až kým som sa v oceáne sĺz topiť nezačala..

A teraz, vždy keď počujem tú pieseň, rozplačem sa.. Je to vlastne taký môj vyvolávač sĺz..

Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

..a slzy tečú, tečú a neprestanú tiecť až kým sa v oceáne sĺz topiť nezačnem..

Komenty k blogu

Horúce!