Zvolala mama.
- No, o chvíľu.
Odpovedala som na jej naliehavú otázku, dosť znudene.
- Máme pre teba prekvapenie. No ták, poď sem.
Ďalej naliehavo prosila.
- Dobre, dobre...
Som zvedavá, čo zas chce. Na jej detské prekvapenia už naozaj nemám náladu, a ani vek. Pomaly som kráčala po schodoch dolu, kde na mňa čakala mama s otcom.
- Čo je?
Odvrkla som neprítomne. Kedže mám dnes narodeniny, určite na mňa čaká nejaká hlúpa detská vec.
- Ale no ták. Máš 16 rokov. S ockom sme sa rozhodli, že ti darujeme trojtýždňový pobyt v Španielsku, kde sa budeš učiť španielčinu, a samozrejme oddychovať. No ták, netvár sa tak kyslo, vieme, že po tom túžiš.
V tom momente sa mi tvár roztiahla do širokého úsmevu. Áno, veľmi som tam chcela ísť. Hlavne kvôli trom týždňom bez rodičov.
- Žartuješ mami? To nemyslíš vážne!
Vyjachtala som zo seba.
- Nadšenie si šetri na neskôr, Lis.
Nenávidím keď mi tak povie. Ale v tejto chvíli mi to bolo jedno. Nemohla som tomu uveriť.
- Dýchaj...
Ozvala sa mama. Z toľkej radosti som zabudla dýchať.
- Odchádzaš za tri dni, môžeš sa začať baliť. A ešte, Lis, v škole sme všetko vybavili.
Povedala. Bez váhania som sa jej hodila do náručia.
- Ďakujem mama, ďakujem.
Utiekla som do izby. Vytiahla som svoj cestovný bledomodrý kufor a začala som si baliť veci. Pár letných voľných tričiek, zopár kusov teplejšieho oblečenia, plavky, pár mikín, trojštvrťové nohavice, krátke nohavice, džínsy a tmavomodré koktejlové šaty, ktoré mám v skrini skôr na okrasu, než na nosenie. Nezabudla som ani na šperky a kozmetiku, hoci mojím cieľom je vzdelávať sa, nie koketovať.
Usmiala som sa nad vlastnými myšlienkami. Keďže je polovica júna a do prázdnin ostávajú dva týždne, v škole takmer nič nevymeškám.Bola som taká vyvedená z miery, že som ani nepočula ako ma mama volá na večeru. Napokon musela prísť do izby.
- Večera je hotová, Lis.
Povedala mama.
- Och, jasné, už idem..
Po večeri som si šla hneď ľahnúť. Stále som tomu nemohla uveriť. Bola som taká rozrušená, že sa mi sotva podarilo zaspať. Nakoniec ma premohli ospalé viečka.
Ráno ma zobudilo hlasné zvonenie budíka. Bez váhania som vyšla z postele, čo sa mi inokedy nestane. Rýchlo som sa umyla, učesala aj naraňajkovala. Pred školou ma už čakala Yasmeen. Rozbehla som sa k nej aby som jej oznámila tú úžasnú správu.
- Yasmeen! Počúvaj, tomu neuveríš!
Povedala som celá zadychčaná.
- Čo???
- Neuveríš, čo som dostala od rodičov k narodeninám! TROJTÝŽDŇOVÝ POBYT v ŠPANIELSKU!
Zakričala som tak nahlas, že všetci v okruhu pätnástich metrov sa na mňa pozreli.
- To naozaj? Wow!
- Však? Ani ja tomu nemôžem uveriť.
Zazvonilo. Ja som šla na matiku a Yasmeen na angličtinu.
Učiteľka ma posadila s tým najkrajším chalanom na škole, Jessiem Simpsonom, no moje nadšenie už väčšie byť nemohlo. Jessie je v skutočnosti milý chlapec, no jeho snobský kamaráti ho kazia. Bola som ako v siedmom nebi. Domov som sa veľmi neponáhľala keďže bol piatok.
- Som doma!
Zvolala som nadšene. No ako sa ukázalo, doma nik nebol. Zobrala som si knihu a sadla som si do môjho obľúbeného kresla. Ponorila som sa do čítania. O chvíľu v zámku zaštrngali kľúče. Bol to ocko.
- Ahoj, Lis!
Zvolal veselo.
- Ahoj ocko, ako bolo práci?
- Dobre, a čo škola?
- Pohoda..
Odvrátila som zrak.
- Lis?
- Hm.. áno?
- Prosím ťa, dávaj si pozor.. Ja viem, že si veľmi šťastná, samozrejme ti to prajem, ale dávaj si pozor.
- Jasné.. Neboj..
nevedelo som, čo si mám myslieť.. Odišla som do izby. Zbalila som si ešte pár kníh a pobrala som sa do kúpeľne. Bola som celkom uťahaná, tak som hneď zaspala.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
simoneq178
12. 3.marca 2010 22:57
super! je to cool!
Napíš svoj komentár