- Ronnie, počkaj ma tu. Idem zohnať nejaké jedlo.
Ronniemu sa na začiatku veľmi nepozdávalo, že ho nechám samého, no nakoniec ustúpil.
- Neboj sa, o chvíľu som späť.
Zašepkala som mu. Vydala som sa von z lesa. Netrvalo mi dlho kým som našla dedinský obchod. Nemala som ani poňatia, kde som, no niečo mi hovorilo, že na toto miesto sa správa o "dievčati na úteku" ešte nedostala. Vošla som do malého obchodu, kde pracovala jedna staršia pani. Našťastie som u nej nevzbudila žiaden náznak podozrenia.
- Dobrý deň.
Zdvorilo som pozdravila. Pani sa mi odzdravila úsmevom. Zobrala som malý košík a rýchlo som do neho nahádzala nejaké jedlo a utiekla som za svojim zverencom. Ronnie ma netrpezlivo čakal na tom istom mieste, kde som ho nechala. Zdalo sa mi, že sa vôbec nepohol. Vytiahla som z batohu jedlo špeciálne nakúpené pre Ronnieho. Bol taký hladný, že všetko zjedol na jeden hlt. Potom som si dala niečo pod zub ja.
Začalo sa stmievať a mne neostalo na práci nič iné, než spať. Ľahla som si na mokrú trávu a zaspala som.
- Sam kde si?
Ozval sa známy hlas v mojom sne. Nevidela som ho. Len som ho počula.
- David prosím ťa, zabudni na mňa.
Odpovedala som mu.
- Nie, čo to nechápeš? Sme si súdení. A to doslovne. Ja viem, že to malé dievča, vtedy v noci, pred štyrmi rokmi, na tom zvláštnom mieste, si bola ty...
- Pred štyrmi rokmi, malé dievča, zvlaštne miesto...
Zopakovala som jeho slová.
- Takže, to nebol sen. Nebol...
- Nie Sam, nebol... Povedz mi, kde si? Tak dlho som ťa hľadal. Prečo si utiekla? Bez teba môj život nemá zmysel.
Už som nič nepočula, obraz sa mi rozmazával.. Zobudila som sa na silné vrčanie, boli to zvláštne zvuky, akoby sa niečo trhalo...
- Ronnie! Nieee!!!
Keď som otvorila oči, naskytol sa mi veľmi nepríjemný obraz. Dvaja neznámy vlci na mňa nepriateľsky hľadeli a vrčali. Ronnie sa ma snažil uchrániť, no boli na neho dvaja. Nezvládol to. Ticho kňučal pod stromom, bol celý od krvi.
- Nieee!!!
Pribehla som k nemu.
- Nie Ronnie, nie, neboj sa, to zvládneš, nemôžeš odísť.
Nariekala som.
- NIEEEEEEEE!!!!
Rozplakala som sa ešte viac.
- Si môj jediný kamarát! Ak odídeš ty, tak aj ja!
Sadla som si vedľa Ronnieho, a čakala som. Ani neviem ako, no zaspala som.
Cítila som, že nie som na zemi, no nemala som odvahu otvoriť oči. Cítila som niečie ruky, no nepozrela som sa koho. Cítila som to. David. Čo tu robí? Ako m našiel? Kde je Ronnie.
- Neboj sa, už je to dobré, našiel som ťa. Konečne.
Povedal David len čo som otvorila oči..
- Mmm, čo? Kde? Ako, si ma do kelu...? Kde je Ronnie?
Pozrela som sa na Davida. Vedela som, že môj útek sa nevydaril. Ale nevadilo mi to. Konečne ho vidím. Bola som hlúpa, keď som si myslela, že útek je jediné správne rozhodnutie..
- Myslíš, toho vlka? Tu je..
Usmial sa kútikom úst a ukázal na Ronnieho, ktorý sa pomaly vliekol za nami.
- Ako je to možné? Veď ... umieral...
Povedala som.
- No áno, uzdravil som ho. Vieš, od tej osudnej noci...
Skočila som mu do reči.
- Získal si zázračnú schopnosť. Aj ja.. Ronnie je šťastný. Veľmi. Ale chýbajú mu starí priatelia.
Povedala som.
- No, pravdaže..
Odpovedal David.
- Naozaj, aj ja mám zázračnú schopnosť..
Usmiala som sa.
- Ou, jasné... Musím ťa odviezť za mamou.. Nevieš si predstaviť aká bola z toho zničená. Všetku vinu kladie na seba. A tvoj brat..
Povedal, no na konci zaváhal..
- Vieš, nechcem, aby si si myslela, že to je tvoja vina. Nathan....
- Čo je s ním? Povedz mi to! Hneď!
- No vieš, on utrpel šok.. no a ešte sa neprebral..
- Och do kelu, je to celé moja vina. Mama, musím ísť za mamou. Polož ma, musím ísť za mamou!
- Jasné, hneď...
Ponáhľali sme sa k Davidovmu autu.
- Do kelu, o čo s Ronniem? Nemôžem ho tu nechať!
- No tak ho zoberieme. Ronnie, naskoč si.
David rýchlo vyštartoval. Krajinu za oknami som nepoznala. Panebože, kam som to až zašla.
- Sme tu.
Povedal David len čo zastavil pri našom dome.
- Mami, mami....MAMI!
- Sam? Sam!!
Zvolala mama a na jej smutnej tvári sa objavil náznak úsmevu.
- Sam, si to ty!
Z poschodia za mnou dobehol vystrašený Collin.
- Sam! Musíš ísť za Nathanom!
- Mami, musím ísť za ním, David ma tam hodí.
Do domu vošiel David s Ronniem.
- Čo to je? Aaaa... panebože... pomoc...
- Nie mami, neboj sa, to je Ronnie. Vďaka nemu žijem.
Collin k nemu hneď pribehol.
- Si taký krásny, vždy som chcel mať psíka. Mami, nachajme si ho!
- Zbláznil si sa? Je to divoké zviera, panebože, kto to kedy videl, mať doma vlka.
- On je mierumilovný, neboj sa mami, páčiš sa mu... Nechám ho tu, idem za Nathanom.
- Nie! Počkaj, najkôr mi musíš vysvetliť pár vecí!
- Aj na to bude čas...
S Davidom sme sa rýchlo pobrali k autu. Cesta do nemocnice netrvala dlho.
- Môžete mi povedať kde leží Nathan Bolt? Je to môj brat, musím ho vidieť...
- Iste, izba číslo 204, ale upozorňujem vás, limit pre náštevy je len 10 minút.
Pomaly som otvorila dvere. Och Nathan, čo som ti to urobila. Sadla som si na posleľ a s bolesťou v tvári som hľadela na jeho nehybné telíčko. Pomaly som mu zdvihla ruku.
- Nathan, zlatíčko, prepáč mi..
Môj drobček otvoril oči a so zmäteným výrazom v tvári sa spýtal.
- Sam, to som už v nebíčku? Kde je starý otec?
Vyplašilo ma to. Hádam mu nepovedali, že som umrela.
- Nie, zlatko, si živý.. Aj ja som živá. Musíš sa zotaviť, potom sa porozprávame.
Cesta domov sa dosť vliekla. Nič som nerozprávala, a David pochopil, že nemám náladu. Mama bola taká šťastná, že sa Nathan prebral, takže nebola schopná sa na mňa hnevať. Bola šťastná, že som doma. Za pár dní, sme boli zase všetci po kope. Bola som taká šťastná a zároveň zmätená, že som celkom zabudla na Amy... Až cestou do obchodu...
- Amy! Ahoj!
- Sam! Som taká rada, že ťa vidím.
- Takže Rebecca je už na svete?
Spýtala som sa a zahľadela som sa na bledomodrý kočiar.
- No vlastne, Sam, zoznám sa s Claytonom.
Spolu sme sa vybrali do obchodu a preberali sme veci, ktoré som zmeškala...
Na tú noc som už viac nemyslela. S Davidom sme pochopili, že sme si súdení a asi to tak malo byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár