- Kde si bola? Vieš koľko je hodín?
Vyskočila na mňa s hŕbou otravných otázok.
- Bola som na pláži.. a hej, viem koľko je hodín.
Odpovedala som podráždene.
- Na pláži? Po tom čo sa ti nedávno stalo?
Neveriacky krútila hlavou.
- Hej, na pláži, a čo? To, čo sa nedávno stalo nebola moja vina.
Odpovedala som.
- Ani teraz by to nemusela byť tvoja vina. Pozri, mám na teba dávať pozor, je to moja práca. Lenže ty mi ju veľmi komplikuješ.
Povedala so smutným no zároveň nahnevaným výrazom na tvári. Na chvíľu mi jej dokonca prišlo ľúto.
- Nie som decko ani nesamostatný senior. Nepotrebujem opatrovateľku!
Povedala som a buchla dverami, no v zápätí som to celé oľutovala. Chúďa Beckie. Museli jej prideliť práve mňa, arogantnú stredoškoláčku s ktorou ešte stále puberta plieska. Môžem byť rada, že mi dali práve ju. Veď je skoro taká ako ja, len o trošku staršia. Lenže nie, ja si to musím hneď u každého pokaziť.
Karhala som sa v duchu. Nevedela som ako Beckie zareaguje, keď teraz vstúpim do izby a budem sa tváriť, že sa nič nestalo. Nakoniec som prinútila ruku, aby otvorila dvere.
Beckie sedela vo svojom kresle a čítala časopis. Môj príchod sotva zaregistrovala.
- Beckie, prepáč.. ja..
Naviac som sa nezmohla. Beckie bola našťastie ľahká povaha, tak som to hravo zvládla aj s troma bezvýznamnými slovami.
- V poriadku.
Povedala a vyšla z izby. Ja som šla do sprchy. Bolo jedenásť hodín večer. Klamala som keď som jej tvrdila, že viem koľko je hodín.
Unavene som si ľahla do postele a začalo sa mi cnieť za rodinou. Smutné myšlienky zahnal Nicov obraz v mojej hlave. Obraz jeho dokonalých čŕt, tmavo hnedých vlasov a žiarivých tmavých očí, ktorých pohľad patril dnes večer len mne. S príjemným pocitom som sa oddala spánku.
Prebrala som sa pomerne skoro, opäť s príjemným pocitom. Tentoraz som veľmi ochotne vstala z postele a odostrela záclony, rovnakej farby ako španielske more. Na oblohe sa črtalo ranné zore, ktoré vo mne vzbudilo nový pocit. Pocit šťastia. Pustila som si hudbu a začala upratovať izbu. Oblečenie, ktoré už zrejme dlho trónilo na zemi som si dodnes vôbec nevšimla. Zahanbene som pozbierala použité spodné prádlo a odniesla som ho do kúpeľne. Keď som ustlala posteľ, pohľadom som zablúdila po upratanej izbe. Vyzerala oveľa lepšie. Po chvíli strávenej ničnerobením mi pohľad upútalo niečo lesklé pod posteľou. Prekvapene som sa zohla a zodvihla to. Bol to zlatý náhrdelník. Na prvý pohľad pôsobil dosť staro, no keď som sa lepšie pozrela, zistila som, že je vo veľmi dobrom stave. Neskôr sa spýtam Beckie, či ho náhodou nestratila. Pomyslela som si.
Učarovane som pozrela na hodiny, ktoré ukazovali 6:30. Pravý čas ísť na raňajky. Náhle vošla do izby Beckie. Prekvapene na mňa pozrela.
- Ty nespíš?
Spýtala sa.
- Nie, som hore už dlho.
Odvrátila pohľad.
- Beckie, prosím, prepáč za ten včerajšok.. bola som trochu mimo, liezla na mňa únava...bolo mi smutno za mamou...odpusť mi to.. chcem aby sme boli opäť kamarátky.. nikoho okrem teba tu nemám. Možno Lea a...
Nica... Doložila som v duchu.
- Ach jasné, to som rada. Došlo ti, že bezo mňa by si bola stratená.
Uškrnula sa. Potom sme sa bez slov pobrali do jedálne.
- Čo to máš na krku?
Spýtala sa po chvíli.
- Ani neviem. Našla som to dnes ráno v izbe. Myslela som, že to je tvoje.
Odpovedala som akoby nič.
- No, moje to nie je...asi si to budeš môcť nechať. Myslím, že to nepatrí nikomu naokolo. Vypadá to dosť staro.
Povedala a striaslo ju.
- Ale no ták, zas také strašné to nie je..
Usmiala som sa.
- Dnes je pondelok. Vieš o koľkej máš hodinu?
- Myslím, že o druhej. Ale do vtedy mám pokoj. Celé doobedie pre seba. Tak, podnikneme niečo?
- No, ja dnes nemôžem, ale ako ťa poznám, určite si niečo nájdeš.. Ak pôjdeš na pláž, tak si prosím ťa, dávaj pozor.
Povedala.
- Jasné, jasné..
Odpovedala som sklamane.
Beckie odišla od stola skôr než ja, takže miesto pri mne ostalo prázdne, no nie na dlho.
- Môžem?
Ozval sa chlapčenský hlas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
6. 11.novembra 2010 22:47
bože ten Nico je úplne jak môj kamoš s francúzska ale vážne úplne to sedí všetko: volá sa tak, vypadá tak, a tiež je dobrý v plávaní a zachraňuje toto bolo také milé pripomenutie ďakujem
Napíš svoj komentár