-V dome je asi dvadsať izieb a ja musím vždy vojsť práve do tej, v ktorej je môj braček s nejakou št..
Zarazila sa pri pohľade na mňa.
-Teba poznám! Ty si to dievča z oslavy!
Zvolala prekvapene.
-Ešteže som vás zas pri niečom..
Pozrela na mňa s blaženým úsmevom na tvári a ladne sa hodila do koženého gauča.
-..neprichytila.
-Vypadni odtiaľto, Catherine!
Zvolal rozčúlený Christian.
-Neboj sa, dlho tu s vami nebudem. O chvíľu príde Simon.
Nečinne som pozorovala súrodeneckú hádku. Takú, ako som nikdy nezažila, pretože moji rodičia ma o súrodenca ukrátili.
Pred honosnou vilou zrazu zaparkovalo čiesi auto, z ktorého následne vystúpil hnedovlasý chlapec.
-Tak vidíš Chris, to je on.
Povedala Catherine povýšeneckým tónom a vzala si čiernu, koženú bundu. Simon sa neunúval ani zaklopať. Rovno vošiel do domu a začal vykrikovať Catherinine meno.
-Už idem..
Zvolala rovnako hlasno Cathrine.
-Tak sa majte hrdličky, ešte sa uvidíme.
A už jej nebolo. Auto prudko vycúvalo a stratilo sa nám z dohľadu. Prestala som sa pozerať do okna.
-Asi by som už mala ísť.
Povedala som nesmelo. Catherine mi poriadne pokazila náladu.
-Čože? Nie, pozri, ja viem, Catherine je strašná, neznesiteľná, škodoradostná a.. neviem čo ešte, ale nesmieš brať vážne všetko čo povie. Chce ma len rozčúliť.. a myslím že teba tiež.
Odvrátil odo mňa pohľad a pokračoval.
-Takýmto spôsobom odo mňa odháňa každú potencionálnu priateľku. Natára jej, že som sukničkár a bohviečo všetko a potom jednoducho zmizne. Obe zmiznú.
Prekvapilo ma to. Vedela som, že Catherine je mrcha, ale že až taká..
-To som nevedela.. A nemôžeš jej niečo povedať? Alebo jej otcovi?
Spýtala som sa. Christian sa začal smiať.
-Jej otec by ma vysmial. Neveril by mi. V jeho očiach je Catherine anjelik.
Povedal Christian pokojne.
-Potom si s ňou asi budeš musieť poradiť sám.
Týmto sme tému Catherine uzavreli.
Hodnú chvíľu sme sa len tak rozprávali, popíjali drink a pozerali úplne nezaujímavý film. Medzitým sa zotmelo a za oblakmi na večernej oblohe sa skrýval mesiac. Pozrela som na hodiny, ktoré ukazovali pol siedmej.
-Už by som vážne mala ísť.
Povedala som a zodvihla som sa z gauča.
-Zaveziem ťa.
Ponúkol sa Christian. S tým som samozrejme počítala, pretože cestu späť by som sama nenašla.
-Vďaka.
O chvíľu som už sedela v jeho aute. Prekvapilo ma, že je vonku tak chladno. Očividne si to všimol aj Christian, keďže mi podal bavlnenú deku, ktorú mal úhľadne poskladanú na zadnom sedadle.
-Ďakujem.
Povedala som zahanbene. O chvíľu sme už boli pri našom dome. Vystúpila som z auta a chladný vietor mi rozfúkal vlasy. Christian vystúpil tiež a dal mi letmý bozk na rozlúčku. Žiarivo sa usmial a vrátil sa späť do auta.
-Ďakujem za dnešok..
Šepla som do vetra. No Christian ma už nepočul.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
hereiam
1. 1.januára 2011 23:54
mohol jej dať svoju bundu, prečo deku?
5
@hereiam A čo on bude kvôli nej tiež mrznúť? Mala si zobrať ešte sveter! ... Môže byť rada, že jej dal vôbec tú deku
6
@majushka339 @wordsarejustdropsofrain vy ste hrozné realistky v príbehu sa môžu vyskytovať aj romantickí chlapi
Napíš svoj komentár