Takže venované Bebush a Nadin. Vďaka tým dvom som sa vôbec donútila to napísať.Táto kapitola je o dosť kratšia pretože tam až tak veľa toho nebolo čo do nej malo ísť.

3.Kapitola-Lekcia šermu

„Pozor! Do dvojíc! Každý z vás bude trénovať so svojim partnerom a budete cvičiť až sa vám bude z hlavy pariť! Kapitán prikázal začať poriadne trénovať takže môžete začať. A nezabudnite dnes je deň súbojov. Premyslite si či nechcete niekoho vyzvať na súboj.“ Oznámila hundrajúcej posádke Hermiona. Rukou mu pokynula aby ju nasledoval. Prešiel s ňou až na odľahlejšiu časť paluby.

„Takže. Najprv by ste mali o šerme niečo vedieť.“ povedala mu a ukázala na stoličku ktorá sa za ním zjavila. Posadil sa. Očakával dlhú reč.

„Šerm je ako tanec. Choreografia musí byť dokonalá, precízna a do detailu splnená. Ak spravíte len malý prešľap môžete zomrieť. Pri šerme sú najdôležitejšie húževnatosť a rýchlosť. A najprv musíte byť rýchly. Preto tým začneme.“ dohovorila a postavila sa zo stoličky. Urobil to isté. Stoličky zmizli.

„Vidíte tie kvapky?“ opýtala sa ho Hermiona ako malého dieťaťa. Prikývol.

„Teraz, čo bude vašou úlohou. Ďalej sa budete učiť šermovať až keď sa vám podarí prestrčiť dlane medzi kvapky tak rýchlo, aby ste ich nemali mokré. Budete trénovať každý druhý deň. No a samozrejme že po celý deň. Prajem veľa šťastia.“ povedala a s úsmevom odkráčala späť ku šermujúcim dvojiciam.

***

„Danee! Prestaň obdivovať Jimmyho modré oči a začni si všímať jeho meč.“ okríkla Hermiona blondínku len čo si všimla že opáleného mladíka šetrí. Prechádzala sa pomedzi dvojice a upravovala ich postoje, dohovárala im a radila. Niektorý ku nej chovali rešpekt, iný boli jej priateľmi a ďalší sa jej báli. No boli aj taký ktorým sa nepáčilo jej priateľstvo s kapitánom či to ako rýchlo sa stala zástupkyňou kapitána. Ani sa im nedivila. Niektorý tu boli aj dobrých dvadsať rokov a ona si príde je tu len tri roky a už je zástupkyňou kapitána. No nikto jej nemohol uprieť jej magickú moc, sčítanosť a šermiarske schopnosti. Snáď sa tí blázni o nič nepokúsia. Pristúpila ku ďalšej dvojici a začala ich opravovať.

***

Severus Snape sa vždy pokladal za mimoriadne trpezlivého človeka. No toto bolo už aj naňho priveľa! ‘ Tc čo si to sakra Grangerová myslí že on sa tu bude babrať s nejakými kvapkami. Vraj cvičenie pre rýchlosť. Do Thora veď dvadsať rokov robil špeha pre Voldemorta a Dumbledora! Musí byť predsa rýchlejší než ostatní! A aký je výsledok tohto snaženia?!Nijaký! Akurát ma úplne mokré ruky. Tak a mám toho dosť! Vzdávam to! Alebo ...počkať! Možno práve toto Grangerová chce! No veď ja jej dokážem že budem lepší než ona! ’ Prisľúbil si Severus a dal sa do cvičenia.

Postava postávajúca v tieni sa usmiala. Predsa len aj chrabromilčania dokážu manipulovať.

***

Hermiona sa celý večer skvelo bavila. Severus Snape po prvý krát vkročil do lodnej jedálne. Pravdepodobne zvyknutí na to ako sa správajú žiaci a učitelia v Rokfortskej jedálni, stuhol už na prahu dverí. Pravda bola že tu nikto etiketu teda rozhodne nedodržiaval. Jedlo lietalo všade okolo podlaha bola celá mokrá od nápojov a od všadiaľ sa ozýval hurónsky smiech.

Obišla ho a prisadla si ku svojim priateľom. Boli zabratý do nadšeného hovoru. Otočila sa a uškrnula sa na Snapea.

„Ak nemáte chuť jesť nedbám. No ak áno mal by ste si pohnúť pretože o chvíľu tu už nič nebude.“ poznamenal a vrátila sa ku svojej večeri. Celý večer sa zabávala na Snapeovom znechutenom výraze pri pohľade na svoje okolie.

***

Celá posádka sa začala zhromažďovať na vrchnej palube lode. Všetci sa potĺkali okolo a netrpezlivo čakali kto koho vyzve. Severus stál bokom toho hurhaja a očakával ten zázrak čo príde. Zazrel zástupkyňu a jej neskrotné kučery ako vychádza zo svojej kajuty. Keď vyšla ozvalo sa šepkanie. Dopredu predstúpil postarší muž.

„Zástupkyňa, chcem vás vyzvať na súboj. Som tu už sedemnásť rokov a myslím že vy si po troch rokoch nezaslúžite post zástupkyne kapitána.“ oznámil im svoje dôvody a čakal čo spraví Hermiona. Tá sa len usmiala a milo dopovedala mužovi:

„Ak si trúfate Jack, nedbám. No mali by ste vedieť že so mnou sa nebojuje ľahko“

„Nebojte sa. Som si toho vedomí,“ odmlčal sa „budeme samozrejme bojovať len mečmi. Ako vždy.“

Po tomto ostali všetci napätí. Severus pozoroval ako Jack vytiahol šabľu a Hermiona japonskú katanu. Postavili sa oproti sebe.

Najprv len tak krúžili o palube a dívali sa na seba. Prvý to nevydržal Jack a zaútočil na Hermionu. Tá sa jeho útoku s ľahkosťou vyhla a pridala vlastný.

Severus prekvapene pozoroval súboj svojej bývalej študentky. Videl nuž mnoho šermiarskych súbojov no toto bolo iné. Hermiona akoby tancovala nebezpečný tanec meča. Krúžila po palube, vyhýbala sa Jackovmu ostriu a pridávala vlastné vpády. Bolo to presne ako povedala. Dokonalá, precízna, presne dodržaná a fascinujúca choreografia tanca. Na košeli jej súpera už žiarili krvavé fľaky no o ňu sa meč ani neoškrel. Bola taká rýchla až takmer nestíhal vnímať všetky jej pohyby. Začul rinčanie meča a to ho vytrhlo zo zamyslenia. Uvidel Hermionu mieriacu Jackovy na srdce. Zdvihla jeho meč a ten svoj sklonila. Preniesla vetu ktorá všetkým zahučala v ušiach „Pokiaľ si kapitán myslí že mám právo robiť jeho zástupkyňu, tak by ste s ním mali súhlasiť.“ Otočila sa na opätku sprevádzaná rinčaním dopadajúceho meča svojho súpera, sa pobrala do svojej kajuty.

Ten večer si Severus aspoň z časti uvedomil akú veľkú silu má Hermiona Grangerová.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár